Kostol svätého Petra a Pavla v Hriňovej

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Jednoloďový Kostol svätého Petra a Pavla postavený v štýle moderného hnutia (novogotike) v rokoch 1939-1947. Zvony boli zavesené v roku 1951, organ z roku 1955. V roku 1970 boli nainštalované vežové hodiny. Kostol bol upravovaný v roku 1986. Prvé bohoslužby boli odbavované v Kaplnke nanebovzatia Panny Márie, ktorá stála na mieste súčasného domu smútku (domu nádeje) a bola len skromných rozmerov. Neskôr bola zväčšená pričom sa do nej vošlo zhruba 100 veriacich. Nakoľko spomínaná kaplnka nepokrývala skutočnú potrebu, bol postavený Kostol svätého Petra a Pavla. Stavba so železobetónovým skeletom s tehlovou výplňou. Dĺžka stavby je 37m, šírka 12m a výška v kupole je 15m. Štýl je kompozičný s prvkami gotických línií. Polygonálna svätyňa je priestorovo pomerne malá. Má hviezdicovitú klenbu, rebrá ktoré sa zbiehajú v svorníku. Na oknách vo svätyni sa nachádza maľba svätého Cyrila a Metoda. Víťazný oblúk je lomený, vysoký a nevýrazný. Pôdorys kostola predstavuje kríž, lebo hlavnú loď križuje priečna, ktorá vytvára na bokoch dve bočné kaplnky. V nich sa nachádzajú bočné oltáre a spovednice. Nad priestorom, kde sa kríži hlavná loď s priečnou, je klenba v podobe osemcípej hviezdicovitej kupoly. Ostatná klenba má lomené oblúky. Vzadu je veľký organový chór s dvojmanuálovým organom, postavený firmou Varhany Krnov, ktorý sa radí medzi najväčšie na Slovensku a je druhým najväčším v diecéze. Pod chórom je priestranná predsieň. Vo fasádnom priečelí stojí štíhla 32m vysoká vstavaná veža, v ktorej sú tri zvony a nové hodiny. Hlavný oltár je novogotický. Zhotovil ho B. Kefka z Š. Kostelca. Jeden bočný oltár predstavuje Kalváriu, kde sa nachádza Kristus na kríži a pod ním stojí Panna Mária a apoštol Ján. V spodnej časti oltára je urobený aj Boží hrob. Druhý bočný oltár je pôvodný oltár svätého Karola Boromejského, ktorý sa predtým nachádzal v kaplnke Kňazského seminára v Banskej Bystrici. Pod chórom nájdeme ešte jeden, pôvodne bočný oltár. Na ňom je socha svätého Antona. Nachádza sa tu aj Lurdská jaskyňa so sochami Panny Márie a svätej Bernadety. Na stenách visí plastická krížová cesta. Stavbu kostola organizoval a viedol vtedajší správca farnosti Jozef Bundzel. Náklady na stavbu presiahli v tej dobe milión korún, čím sa vyčerpali finančné možnosti farnosti tak, že kostolné zariadenie bolo dopĺňané neskôr. Napríklad lavice boli zhotovené až v roku 1965. Kostol sa nachádza v strede mesta na ulici Partizánska.