Zrúcaniny gotického hradu z 1.polovice 13.storočia sa nachádzajú na skalnatom hrebeni nad sútokom Slatiny a Hrona v nadmorskej výške 478m na severovýchode (dolný hrad) až 572m na juhozápade (horný hrad), asi 2km juhozápadne od mesta Zvolen. Je jednou z najstarších a najrozsiahlejších (7,6ha) stredovekých svetských architektúr na území stredného Slovenska a vo svojom období i Európy. Pustý hrad vznikol na mieste staršieho hradiska. Osídlenie je tu doložené už z doby kamennej, eneolitu (3.200-1.900 p.n.l.), ľud lužickej kultúry v mladšej dobe bronzovej (1.100-800 p.n.l.) tu vybudoval hradisko s kamenno-zemnými valmi na rozlohe 5ha, ktorého funkciu od 8.storočia využívajú aj Slovania obnoviac ho ako útočištné hradisko, refúgium. Prvá historická zmienka o hrade je v Anonymovej kronike z prelomu 12. a 13.storočia, ktorá hovorí o Zvolenskom hrade založenom Boršom na prelome 9. a 10.storočia. Doterajšie výsledky archeologických výskumov na území mesta nám dokladajú, že funkciu centrálneho vojenského a správneho miesta vo Zvolene v 9.-11.storočí mohlo tvoriť hradisko Hrádok (Priekopa) pri Môťovej. Po zániku hradiska v 11.storočí sa predpokladá, že centrum vojenskej i hospodárskej správy sa presúva na dnešný Pustý hrad, historicky nazývaný Starý Zvolen (Veteror Solium, Antiquo Solio, Alt Sohl), ktorý sa začal budovať v 12.storočí, keď sa osamostatnil veľký Zvolenský komitát. Hrad bol vojenským a správnym strediskom pravdepodobne už pred začlenením do uhorského štátu, neskôr správnym, vojenským a hospodárskym strediskom kráľovského Zvolenského panstva, obrovského územia od Hontu po Liptov a Oravu, ktoré sa v 1.polovici 13.storočia pretvorilo na Zvolenskú župu. Svojou rozlohou zaberala pôvodne takú veľkú časť stredného Slovenska, že sa z nej v 14.storočí vytvorili ďalšie tri župy (Liptovská, Oravská a Turčianska). Túto úlohu si plnil už od svojho vzniku, čoho dokladom sú i listiny signované vo Zvolene už v rokoch 1214 a 1222. V roku 1246 sa spomína „in Zolum sub castro Polona“, v roku 1254 ako castrum Zoulum, v roku 1306 ako castrum de Zulum a v roku 1323 ako castrum de Zolyo. V nasledujúcom období od 13. do 15.storočia, v rámci veľkého opevnenia boli vybudované ďalšie solitérne objekty, ako i samostatne uzavretý Dončov hrad. Súčasne bol hrad sídlom uhorských kráľov pri ich poľovačkách v tzv. Zvolenskom lese. Postupom času sa hrad dostal mimo dostupných teritórií na trasách diaľkových ciest a prestal tak plniť svoju pôvodnú funkciu správneho, vojenského a hospodárskeho centra. Extrémna poloha sa tak stala jednou z hlavných príčin premiestnenia jeho pôvodných funkcií do nového hradu vo Zvolene a jeho postupného zániku.
Hrad pozostával z dvoch samostatných celkov, horného a dolného hradu. Horný hrad bol vybudovaný v 12.-13.storočí a dolný pravdepodobne na začiatku 14.storočia. Strednú časť medzi oboma hradmi opevnili a upravili pre účely komunikácie spájajúcej obe okrajové dominanty vzdialené 380m. Na jej hradbe vznikol stredný hrad s rozlohou 1,6ha. Najstaršou kamennou stavbou horného hradu je románska obytná veža s opevnením na najvyššej kóte z 2.polovice 12.storočia z obdobia vlády Belu III. /1172 – 1196/. Veľká stavebná činnosť na Pustom hrade sa viaže k 1.tretine 13.storočia. Veľkou prestavbou hradu po tatárskom vpáde v rokoch 1242-1255 bolo vybudované veľké opevnenie, refúgium, ktoré na ploche 7,6ha začlenilo do svojho obvodu aj pôvodný horný hrad. Hradby horného hradu boli postavené na starých valoch hradiska a preto má plochu až 4,8ha. Ďalej bol vybudovaný dolný hrad (1,2ha). Neskoršie dostavby vojenských a obytných objektov boli situované v obvodovom rámci opevnenia. Najväčšie stavebné úpravy, gotické, realizoval šľachtický rod Balašovcov, Demeter a jeho synovec magister rytier Donč v rokoch 1290-1341. Väčšie stavebné aktivity končia na Starom Zvolene výstavbou gotického zámku vo Zvolene. Postupne hrad stráca svoj niekdajší význam. Jeho veže, paláce a bašty slúžia už len na ubytovanie veľkého oddielu vojakov Jána Jiskru z Brandýsa. Starší, horný hrad, zanikol v 1.polovici 14.storočia a mladší, dolný hrad, po roku 1600. Veľká časť hradných objektov Starého Zvolena bola zničená pri dobýjaní hradu Janom Huňadym v roku 1451 rozsiahlym požiarom. Už sa neobnovili. Na prelome 16. a 17.storočia v čase tureckého nebezpečenstva plní hrad strážnu funkciu pri obrane Zvolena proti Turkom a bola tu vybudovaná drevená vartovka a zriadená vojenská posádka.
Prvé systematické výkopové práce sa na hrade uskutočnili v rokoch 1886-1899. V 50.rokoch 20.storočia bol uskutočnený umelecko-historický prieskum a v 60.rokoch archeologický prieskum. Od roku 1992 sa na hornom hrade realizuje systematický archeologický výskum s prezentáciou odkrytej architektúry, ktorý trvá dodnes. Popri tom sa odkrývajú a konzervujú nadzemné časti murív hradu a hrad tak dostáva novú podobu.
Lokalita dolného hradu je zalesnená ale pri pozornom pohľade je možné ešte dnes odčítať, ktoré časti boli zastavané. Najzreteľnejšia je poloha obvodového muriva hradu, miesto kde stála veža a šijová priekopa. Dolný hrad ešte svoje poklady ukrýva, naproti tomu horný hrad už zopár hodnotných informácií poskytol. Lokalita sa mení z roka na rok a zakonzervované murivo pribúda.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradný palác. Postavený bol v 1.polovici 13.storočia v gotike. Upravovaný bol v 15.storočí.
Hradná priekopa. Vybudovaná bola v 1.polovici 13.storočia v gotike.
Hradná veža. Postavená bola v 1.polovici 13.storočia v gotike. Mala štvorcový pôdorys.
Brána opevnenia. Postavená bola v 1.polovici 13.storočia v gotike.