Zvyšky neveľkého hradu sa nachádzajú v Slanských vrchoch v dubovo-hrabovom poraste na výraznom skalnom ostrohu nazývanom Vár v nadmorskej výške 512m juhovýchodne od obce Skároš.
Výstavbu hradu možno datovať na prelom 13.-14.storočia. Objekt mohol vzniknúť ako šľachtický hrad rodu Aba. V rokoch 1304-1311 sa však spomína aj istý “Paulus de Zakarus” (Pavol zo Skároša). V 14.storočí sa majiteľom hradu aj obce stal pôvodom francúzsky šľachtický rod Drugetovcov. Predpokladá sa, že po roku 1443 sa hrad dostal do rúk bratríkov, ktorí boli v tunajšom okolí mimoriadne aktívni. Tých v 2.polovici 15.storočia vytláčali vojská Mateja Korvína, ktoré zároveň likvidovali bratrícke pevnosti. Je pravdepodobné, že táto udalosť znamenala zánik aj tohto hradu. Zvyšky hradu slúžili počas 2.svetovej vojny ako vojnový úkryt. Hrad mal približne obdĺžnikový pôdorys a vonkajšie rozmery 50x19m. Orientovaný bol v smere sever-juh.
Jedná sa o typ ostrožného hradu s hranolovou obytno-obrannou vežou (donjon) a ďalším murovaným objektom. Takéto typy hradov sa stavali od 2.polovice 13. a počas 14. storočia tam, kde terén, úzky horský chrbát nedovolil stavať iným spôsobom. Kvôli stiesnenej a často odľahlej polohe sa nemohli ďalej stavebne zväčšovať a rozvíjať, takže boli s postupujúcim vývojom vojenskej techniky stále bezbrannejšie. Následkom toho zanikali buď prirodzene, opustením lokality, alebo vojenskými akciami, ktorým už nedokázali odolať. Hrady ako Skároš slúžili nielen ako obydlie ale aj ako ostrožné a lovecké hrady. Zo súčasného stavu poznania a ruín hradu sa možno domnievať, že prvú stavebnú etapu predstavovalo vybudovanie šijovej priekopy a obrannej veže v románsko-gotickom slohu v 13.storočí. Obranná hranolová veža chránila palác s nádvorím. Vzhľadom na rozmery bola táto stavba hradu jej dominantou. Veža bola pravdepodobne trojpodlažná a z prízemia veže bol vstup na hradné nádvorie. Druhou etapou bola úprava terénu na západnom svahu, vybudovanie paláca, predbránia a zvyšného obvodového opevnenia v gotickom slohu v 14.storočí. Hradný palác stál na nádvorí. Bol minimálne dovjpodlažný. Mal ubytovací a hospodársky charakter. Medzi vežou a palácom je viditeľné zníženie v haldách stavebných deštrukcií. Palác a veža neboli stavebne spojené ale stáli osobitne asi s 5m odstupom. Je možné, že na tomto mieste bývala hradná cisterna na vodu. Murivo obvodového opevnenia bolo široké približne 150cm. Suchá priekopa široká 15m a dlhá 8m bola vysekaná do skalného podlažia. Chránila hrad zo severu. Na jej dne možno vidieť nápadné zoskupenie kameňov budiace dojem, že tu stál pilier mosta vedúceho cez priekopu. Pilier bol asi drevený na upravenom kamennom základe. Most bol taktiež drevený, najskôr so zdvíhacou časťou priľahlou k hradnej stene.
Predbránie s lichobežníkovým pôdorysom sa nachádzalo medzi vežou a suchou priekopou. Je možné, že hrúbka jeho mohutných obvodových múrov bola až 320cm.
Hrad bol vystavaný z miestneho kameňa, andezitu, ktorý tvorí skalný podklad hradu. Hrebeň skaly severne od hradu bol účelovo vyvýšený. Pred obrannou vežou hradu tak vznikla suchá šijová priekopa. Podľa nameraných rozmerov je obvod hradu asi 120m, celková plocha 7,85a. Celkovo si mohla výstavba hradu vyžiadať vyťaženie a následné stavebné spracovanie okolo 7.000m3 andezitovej skaly. Bežné práce spojené s výstavbou stredovekých hradov ako je úprava terénu, lámanie kameňa, hĺbenie priekopy, rúbanie a spracovanie dreva, pálenie vápna aj dovoz materiálu, vykonávalo okolité roľnícke obyvateľstvo.