Zrúcanina gotického hradu sa nachádza na krasovom kopci vybiehajúcom zo Zádielskej planiny smerom na juhovýchod do Košickej kotliny priamo nad obcou Turňa nad Bodvou v nadmorskej výške 374m.
Hrad vznikol pravdepodobne v polovici 13.storočia po zrušení pôvodného kráľovského dvorca. Hrad sa prvýkrát spomína v 1.polovici 13.storočia v listine kráľa Bela IV, keď ho panovník daroval šarišskému grófovi Tékusovi. Postavili ho po tatárskom vpáde na ochranu cesty vedúcej z Gemera na Spiš. Lokalitu dostal predchodca rodu Tornay ako odmenu za služby, ktoré preukázal pri obrane krajiny počas vpádu Tatárov do Uhorska. Tento rod možno považovať za stavebníka kamenného hradu. Obec bola dovtedy tiež kráľovským majetkom. V listinách sa uvádza, že hrad postavili až v roku 1357, keď sa obec stala strediskom hradného panstva. Spomína sa, že ho zrejme postavili vnuci kráľa Ladislava IV., Ján, Egid a Ladislav. Pravdepodobne ale išlo o prestavbu staršieho objektu. V tom roku sa spomína ako castrum Thorna.
Vtedajší majiteľ Ján Tornay však hrad v tomto roku rozšíril a opravil. Išlo teda o prestavbu staršieho hradu, ktorý rodine Tornayovcov patril do roku 1406. Vtedy sa spomína ako Tornauara, castrum Torna a v roku 1409 ako castrum Thorna, Torna. Po vymretí rodu, ktorý si odvodzoval svoje meno od názvu lokality, hrad získal v roku 1409 na krátky čas Štefan Šafár z Branča, od ktorého majetky získala známa gemerská rodina Bebekovci, ktorá hrad vlastnila až do roku 1448, kedy ho obsadili vojská Jána Jiskru z Brandýsa. Tieto sa tu zdržiavali asi do roku 1458. Imrich Zápoľský kúpil hrad v roku 1476 a príslušníci tejto rodiny vlastnili tunajšie majetky do roku 1531. V ďalších rokoch hrad často menil majiteľov. V rokoch 1540-1550 vykonali na objekte nové opevňovacie práce, ktoré si vynútilo turecké nebezpečenstvo. Hrad bol súčasťou veľkej protitureckej pevnostnej sústavy, patriacej k pohraničným hradom. Napriek týmto stavebným prácam Turci hrad v roku 1652 dobyli a jeho majiteľa odviezli do zajatia. Zároveň vyplienili aj samotné mestečko. Za stavovského povstania v 17.storočí, vedeného Tökölim, ktorého vojská hrad obsadili, dal cisársky generál Schultz po jeho dobytí v roku 1685 zbúrať vonkajšie opevnenie. Niektoré časti boli naďalej obývateľné, pretože tu ubytovaní vojaci v roku 1848 z nepozornosti založili požiar. Až tento moment znamenal pre hrad definitívny zánik. Odvtedy je v ruinách. O jeho obnovu sa snaží združenie na záchranu Turnianskeho hradu, podľa projektu pamiatkovej obnovy zo 70.rokov minulého storočia.
Z architektonického hľadiska bol hrad budovaný vo viacerých etapách.
Najstaršou gotickou časťou areálu je v jeho jadre zachovaná stojaca hranolová veža, pôvodne prístupná len z výšky prvého podlažia. Mala vlastné opevnenie. V roku 1357 hrad rozšírili o nový gotický palác situovaný severne od veže, s ktorým bola pravdepodobne spojená. Mladší palác stál na východnej strane nádvoria. Pri veľkej renesančnej prestavbe postavili na juhozápadnej strane delovú baštu a dve bašty na juhu a východe. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza aj mohutný severozápadný bastión, chrániaci prístup do hradu.
Zo stredovekého hradu dodnes stoja múry jednotlivých objektov (bašty, múry opevnenia, paláce, veža) a v teréne je viditeľná skladba jednotlivých priestorov. Klenby a architektonické detaily sa nezachovali, ale je tu pekná nohavicová strieľňa a poznateľná je aj šírka cesty, ktorou bol hrad sprístupnený. Cesta zo sedielka za hradom, bývalá hradská cesta, na ktorej sú ešte badateľné v skalnom podloží vyjazdené stopy po kolesách vozov. Hrad ako dominanta okolia by si zaslúžil dôkladné očistenie od stromov a náletových drevín, ktoré znepríjemňujú pohyb po areáli. Na severozápadnom bastióne vidno stopy po odkopávaní závalu a výrube drevín. Uvidíme, ako časom dopadne jeho konzervácia a držíme záchranárom palce. Prístup k hradu je zo sedielka za hradom po dávnej kamennej cestičke, ktorú je zakázané opúšťať.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Veža útočištná. Postavená bola v gotike v 2.polovici 13.storočia. Upravovaná bola po roku 1357, v 1.polovici 15.storočia, v rokoch 1540-1550 a v 16.storočí. Mala štvorcový pôdorys.
Hradbový múr I. Postavený bol v gotike v 2.polovici 13.storočia. Upravovaný bol po roku 1357, v 1.polovici 15.storočia, v rokoch 1540-1550 a v 16.storočí. Mal nepravidelný pôdorys.
Hradný palác. Postavený bol v gotike v 2.polovici 13.storočia. Upravovaný bol po roku 1357, v 1.polovici 15.storočia, v rokoch 1540-1550 a v 16.storočí. Mal pôdorys v tvare nepravidelného obdĺžnika.
Prvé predhradie:
Hradbový múr II. Postavený bol v gotike v 2.polovici 13.storočia. Upravovaný bol po roku 1357, v 1.polovici 15.storočia, v rokoch 1540-1550 a v 16.storočí. Mal nepravidelný pôdorys.
Bašta delová I. Južná delová bašta bola postavená v renesancii v 16.storočí. Mala polkruhový pôdorys.
Bašta delová II. Juhovýchodná delová bašta bola postavená v renesancii v 16.storočí. Mala polkruhový pôdorys.
Bašta delová III. Severovýchodná delová bašta bola postavená v renesancii v 16.storočí. Mala polkruhový pôdorys.
Druhé predhradie:
Bašta delová IV. Delová bašta vstupného predhradia bola postavená v renesancii v 16.storočí. Mala polkruhový pôdorys.
Stavba obytná. Obytno-obranná stavba bola postavená v 2.polovici 13.storočia. Upravovaná bola v 16.storočí.
Prístupový priestor. Prístupová cesta bola vybudovaná v 2.polovici 13.storočia. Upravovaná bola v 16.storočí.