Hrad stojí na severnom okraji obce Krásnohorské Podhradie na osamelom homoľovitom kopci a tvorí dominantu širokého okolia. Hrad pravdepodobne stojí na mieste staršieho hradiska, ktoré v roku 1241 poskytlo útočisko kráľovi Belovi IV. pred Tatármi. Kráľ Belo IV. daroval Ákšovcom (z nich pochádzajú Bebekovci) rozsiahle majetky v oblasti Gemera (tzv. Muránske panstvo) ako prejav vďaky za pomoc v období tatárskych vpádov. Tí sa tu usadili a vládli na krásnohorských majetkoch vyše 300 rokov. História hradu je spojená s históriou horného Gemera a jeho nerastným bohatstvom. V 1.polovici 13.storočia stál na dôležitej obchodnej ceste vedúcej zo Sedmohradska cez Košice na Spiš a do Poľska pôvodný strážny hrad postavený v rokoch 1318-1320. Tvorila ho hranolová veža a obytný palác so spoločným opevnením. Začali ho stavať bratia Bebekovci. S krátkou prestávkou, kedy ovládli hrad Mariášiovci, panovali Bebekovci v Krásnej Hôrke od polovice 13.storočia (1352) až do roku 1566. Z pôvodnej strážnej veže vzniklo hradné opevnenie, najstaršie, gotické jadro hradu, v ktorom sídlilo vojsko. V roku 1322 sa hrad spomína ako castrum Karaznahurka, v roku 1329 ako Craznahorka a v roku 1341 ako castrum Krasnahorka. V roku 1441 obsadilo Gemer Jiskrovo vojsko ale hrad nezničilo. Hrozba tureckého vpádu a boje o kráľovský trón prinútili Františka Bebeka v roku 1546 vybudovať nové opevnenie podľa projektov talianskeho architekta A. de Vedana. Keď Bebek zistil, že s cisárovým súhlasom sa jeho hradu vo Fiľakove zmocnili Turci, napadol cisárske vojská a útočil aj na šľachtické sídla v okolí. Poškodení šľachtici si vymohli potrestanie Bebeka vyhnanstvom. Po tom čo jeho syn strávil 5 rokov v tureckom zajatí bol upodozrievaný z organizovaného povstania proti cisárovi. Cisárske vojská obsadzujú Bebekove majetky. V roku 1567 v Sedmohradsku vymiera smrťou Juraja po meči celý rod Bebekovcov. Po roku 1567 prešiel podľa platných zákonov hrad s panstvom do vlastníctva kráľovského dvora a spravovali ho uhorským kráľom menovaní hradní kapitáni. To hradu veľmi neprospievalo. Až kým v roku 1578 nastupuje na Krásnu Hôrku ako hradný kapitán prvý z Andrášiovcov, Peter. Keď hrad získal do dlhodobého prenájmu začal koncom 16.storočia (1578-1585) s prestavbou hradu na protitureckú pevnosť. Prestavba napokon trvala 100 rokov. Jeho vnuk Matej v roku 1642 získal od uhorského kráľa a rakúskeho cisára Ferdinanda III. Habsburského hrad Krásna Hôrka spolu s panstvom donačnou listinou do dedičného vlastníctva. Postupne ho prebudoval na šľachtické reprezentačné sídlo, ktoré obsahovalo všetky prvky dômyselnej obrany. Koncom 17.storočia si Andrášiovci obrovský majetok rozdelili a majiteľmi hradu sa stali príslušníci monockej (dlholúckej) vetvy rodu. Napriek všeobecnému úpadku hradov Krásna Hôrka naďalej prekvitala. Juraj Andráši, syn Mikuláša, sa stal zakladateľom novej vetvy rodu. Hrad po roku 1710 upravili, súčasne s kaštieľom Betliar, ktorý vlastnil jeho brat Štefan. Baroková hradná kaplnka s klasicistickým interiérom vznikla prestavbou delovej (veľkej) bašty v roku 1770. V susedstve kaplnky vznikla rodinná hrobka Andrášiovcov. Gotická, najstaršia, časť hradu v roku 1818 vyhorela. Vtedajšia majiteľka, vdova po Štefanovi III. Andrášim, Mária Festetičová, nariadila vykonať len najnutnejšie opravy, pretože ako jeho posledná majiteľka hrad onedlho opustila. Napriek faktu, že hrad zostal opustený, príslušníci oboch vetiev udržiavali a spravovali jeho zachovalú časť vrátane stredovekých zbierok z obdobia panovania Bebekovcov. Štefanov syn Juraj pokračoval v prácach a po roku 1857 zriadil z pôvodného zariadenia hradu, zo zachovaných zbraní a výzbroje v niekoľkých miestnostiach rodové múzeum. Zbierky inštalované podľa vtedajších muzeologických predstáv a zvyklostí boli záujemcom sprístupnené v roku 1867. Podľa záznamu v prvej pamätnej knihe z 19.augusta 1867 navštívili múzeum uhorskí lekári a prírodovedci, účastníci celouhorského kongresu v Košiciach. V rokoch 1903-1905 došlo k rozšíreniu hradnej časti múzea a v roku 1906 k sprístupneniu verejnosti. V niekoľkých miestnostiach zriadil gróf Dionýz Andráši na počesť svojej manželky Františky Hablawetzovej Františkino múzeum, kde sú inštalované jej osobné predmety. Základom expozície je pôvodné bytové zariadenie hradu a zbierky rodového múzea. Mimoriadne zaujímavý je interiér hradnej kuchyne v dolnom hrade, zbierka zbraní a výzbroje zo 16. a 17.storočia a bývalá zasadacia sien župných kongregácií Gemera v strednom hrade. Z hradného zariadenia sa zachovali aj pece, vzácna je modrá renesančná ornamentálna pec zo Spiša. Veľké bronzové kanóny pred hradnou bránou patria do pôvodného inventáru hradu.
Dnes je v pôvodných historických obytných a úžitkových priestoroch stredovekého hradu so zariadením expozícia Múzea Betliar, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea. Nachádzajú sa tu stále expozície vzácnych historických zbraní, výstroja a fortifikačného staviteľstva v 13.-18.storočí (1300-1850) a základné informácie o hrade a jeho majiteľoch.
Andrášiovci sa postupne vypracovali medzi popredné šľachtické rody a svoje politické pozície si udržali až do roku 1918, kedy po rozpade Rakúsko-Uhorska vznikla demokratická Československá republika. Hospodársky vplyv sa podarilo Andrášiovcom vďaka rozsiahlym podnikateľským aktivitám zachovať až do roku 1945. Odvtedy je hrad majetkom štátu. Posledná pamiatková obnova hradu bola dokončená v roku 1992.
Na najvyššom mieste kopca stojí palác s obrannou vežou, pod ním sa rozkladajú ďalšie opevnené paláce, kaplnka a ďalšie obytné a hospodárske budovy, dokumentujúce postupné rozširovanie hradného areálu. Hrad tvorila pôvodne len hranolová veža (donjon) s obranným múrom, ku ktorej bol pristavaný v 14.storočí obytný palác. Objekt bol uzavretý opevnením a vstupovalo sa do neho bránou. František Bebek urobil v polovici 16.storočia (1544) rozsiahle stavebné úpravy. Hrad nadobudol trojuholníkový pôdorys s polkruhovými baštami na nárožiach. Pôvodný hrad sa tak dostal do stredu areálu. Vstup do hradu bránila juhovýchodná nová viacpodlažná polkruhová bašta. Pred juhozápadnou baštou bol do hradu druhý vstup, brána s padacím mostom. Medzi juhovýchodnou a severovýchodnou baštou bol široký parkánový múr a na terase dodnes stoja ťažké delá odliate v rokoch 1545 a 1547. Súčasne uskutočnili aj úpravu hradných interiérov. Andrášiovci zmenili horný hrad na reprezentačné sídlo a dobudovali hlavne dolný hrad. Postavili novú bránu pod delovou baštou, čím sa predĺžilo dolné nádvorie a uzavreli ho obytným traktom pre posádku a stajňami pod ním. V 2.polovici 17.storočia postavili medzi juhovýchodnou baštou a treťou bránou pred juhozápadnou baštou reprezentačné obytné krídlo, spojili ho s hradným palácom a na hornom podlaží vybudovali zasadaciu župnú sieň. Postavili krytú renesančnú pavlač a schodište do reprezentačných priestorov. Priestor paláca zvýšili o jedno podlažie a v nádvorí medzi palácom a severným múrom postavili nový objekt. Na západnej strane v dolnom hrade vznikla pekáreň a kuchyňa. V 30.rokoch 18.storočia vybudovali malé reprezentačné nádvorie, barokovú kaplnku, pred vstupom do hradu v roku 1770 dali Andrášiovci prestavať podkovovitú baštu nad vstupom na kaplnku a na prelome 19. a 20.storočia vybudovali v prízemných priestoroch stredného hradu kryptu a v bebekovskom krídle pietne priestory. Tým bolo prebudovanie hradu na rodové múzeum dokončené a poslednou úpravou bola už rekonštrukcia pamiatkárov v 2.polovici 20.storočia (1950-1983).
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Obytná veža. Postavená bola v gotike v rokoch 1318-1320. Upravovaná bola v 2.tretine 16.storočia. Je jednopriestorová, so štvorcovým pôdorysom, trojpodlažná.
Hradný palác I. Gotický palác. Postavený bol v gotike v 1.polovici 14.storočia. Upravovaný bol v 2.tretine 16.storočia, v 17.storočí a v roku 2010. Má jednotraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je trojpodlažný.
Hradný palác II. Renesančný palác. Postavený bol v renesancii v 14.-15.storočí. Upravovaný bol v 16., 17. a 18.storočí. Dvojpodlažná stavba s jednotraktopvou dispozíciou a pôdorysom v tvare U.
Hradné nádvorie I. Horné nádvorie bolo vybudované v renesancii v 14.storočí. Upravované bolo v 16. a 17.storočí.
Hradná studňa. Vybudovaná bola v gotike v 1.polovici 14.storočia. Renesančne bola upravovaná v 16.storočí. Ďalšie úpravy v 17.storočí. Má kruhový pôdorys.
Prvé predhradie:
Hradbový múr. Postavený bol v renesancii v rokoch 1539-1545.
Delová bašta I. Severovýchodná bašta. Postavená bola v renesancii v rokoch 1539-1545. Má jednopriestorovú dispozíciu a polkruhový pôdorys.
Delostrelecká plošina. Delová terasa bola vybudovaná v renesancii v polovici 16.storočia. Upravovaná bola v 20.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys.
Bašta s Kaplnkou narodenia Panny Márie. Dobogó, Dobóová bašta. Postavená bola v renesancii v rokoch 1539-1545. Upravovaná bola v roku 1770 a v 19.storočí. Prízemná jednoloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovým záverom.
Hradný palác južný III. Rákociho palác bol postavený v renesancii v 2.tretine 17.storočia. Upravovaný bol v 19.storočí. Dvojpodlažná stavba má jednotraktovú dispozíciu a obdĺžnikový pôdorys.
Hradný palác IV. Hradný palác s prejazdom. Františkino múzeum. Postavený bol v renesancii v rokoch 1539-1545. Upravovaný bol na prelome 16. a 17.storočia, v 2.polovici 17.storočia a začiatkom 20.storočia. Trojpodlažná stavba s podpivničením má dvojtraktovú dispozíciu a pôdorys v tvare L.
Delová bašta II. Severozápadná bašta. Postavená bola v renesancii v rokoch 1539-1545. Má jednopriestorovú dispozíciu a polkruhový pôdorys.
Stavba. Kuchyňa s pekárňou bola postavená v renesancii v 2.tretine 17.storočia. Upravovaná bola v 1.tretine 18.storočia. Prízemná stavba s dvoma podzemnými podlažiami s jednopriestorovou dispozíciou a polkruhovým pôdorysom.
Hradné nádvorie II. Stredné nádvorie bolo vybudované v renesancii v polovici 16.storočia. Upravované bolo v 17., 18. a 19.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
Druhé vstupné predhradie:
Brána. Brána opevnenia s prejazdom bola postavená v renesancii v 2.tretine 17.storočia. Dvojpodlažná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a štvorcovým pôdorysom.
Kasárne. Postavené boli v renesancii začiatkom 17.storočia. Trojpodlažná stavba s podpivničením, jednotraktovou dispozíciou a obdĺžnikovým pôdorysom.
Hradné nádvorie III. Dolné nádvorie bolo vybudované v renesancii v 17.stoočí. Má obdĺžnikový pôdorys.
Tretie predhradie:
Parkanový múr. Parkanový múr bol postavený v 17.storočí.
Parkan. Hradná záhrada bola vybudovaná v 17.storočí.
Predbránie. Čestné nádvorie bolo vybudované v baroku v roku 1737. Má štvorcový pôdorys.
Predpolie:
Kaplnka II. Baroková Kaplnka svätého Jána Nepomuckého z 18.storočia.
Kaplnka III. Prícestná baroková Kaplnka Panny Márie z 18.storočia.