Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcaniny stredovekého hradu postaveného v 1.polovici 13.storočia sa nachádzajú v lese severozápadne od obce Bačkov v nadmorskej výške 607m. Zanikol v 2.polovici 14.storočia.
Presný čas výstavby hradu Purušťan (Parustan, Purustyan) nie je známy. Predpokladá sa, že to bolo v 1.polovici 13.storočia po tatárskom vpáde. Bol to kráľovský majetok a spravovali ho tzv. hraničiari – spiculatores, ktorí podliehali priamo kráľovi. V dejinách Uhorska zohral dôležitú úlohu po vymretí Arpádovcov (1301) a následnej voľbe Karola Róberta za uhorského kráľa. Územie v okolí Bačkova patrilo v 2.polovici 13. storočia Peteňovcom. Peter Peteň v bitke pri Rozhanovciach podporoval Karola Róberta. Zemplínska šľachta vrátane pánov Braničeva sa postavila na jeho stranu v boji proti Matúšovi Čákovi a abovským Omodejovcom. Keďže Karol Róbert ale po porážke zhabal majetky šľachte aj napriek jej podpore, vzbúrila sa po vedením Boršu Lysého. Komes Dóža na čele nečakane rýchlo napredujúceho vojska v roku 1317 pri Debrecíne vzburu potlačil. V Zemplíne v tom čase operovali vojská Filipa Drugeta a šarišského župana Mičku (Mičkbána) z rodu Ákošovcov. Boj medzi povstalcami a vojskom Karola Róberta sa odohral práve pod Braničevským hradom. V roku 1320 je hrad (castrum Purustyan) písomne doložený ako stredisko panstva, ktorému patrili obce Bačkov (Bacskov duo rozdelená na dve sídliská Nagy Bacskov a Kis Bacskov), Filov, Albínov, Višňov a Zbehňov. Mičk najneskôr do roku 1321 dobyl a obsadil všetky hrady Petra Peteňa vrátane Purušťanu. Niektoré zdroje uvádzajú, že hrad bol zbúraný po roku 1317. Zrejme vychádzajú z dátumu porážky Boršu Lysého ale nebolo tomu tak. Kráľ pre zradu Peteňovi hrad odňal a Peteň sa musel utiahnuť do Sedmohradska. V roku nasledujúcom po odňatí dostali opustený hrad do vlastníctva Bakšovci. Pri usporadúvaní vlastníctva v roku 1329 sa hrad Purušťan dostal do rúk pána Tomáša a jeho syna Ladislava. Pri ďalšej deľbe v roku 1355 Ladislav postúpil hrad spríbuzneným pánom zo Sečoviec. Približne v tom čase bol hrad na južnej strane rozšírený o nové nádvorie s kruhovou baštou na nároží. Pritom bola jestvujúca priekopa predĺžená až po novú vstupnú bránu. Neskôr, možno na prelome 14. a 15.storočia na juhovýchodnom predpolí postavili ešte predsunutú vežovitú pevnôstku, obchádzanú prístupovou cestou, určenou prirodzenou konfiguráciou terénu. Po roku 1355 hrad zanikol. Namiesto neho noví páni bačkovského panstva postavili nový hrad Bačkov priamo v obci. Pôvodný hrad spomínaný v roku 1322 ako castrum Porostian (Parosthian) zmizol pod nánosom zeme v hustom lesnom poraste.
Najstaršie jadro hradu je podľa svojej dispozície najneskôr z poslednej štvrtiny 13.storočia. Hrad mal na vopred upravenej vyvýšenine na dominantnom mieste najmenej trojpodlažnú hranolovú obytnú vežu. Veža bola chránená kamennou hradbou ohraničujúcou nepravidelné nádvorie. Hradba sa prispôsobovala prirodzenému stavu terénu. Na severe a západe bolo opevnenie posilnené mohutnou priekopou so zemným valom na vonkajšej strane. Južná časť hradby bola postavená na umelom násype. Na východnej strane chránenej strminou vrchu možno predpokladať palisádové opevnenie s primknutou vstupnou bránou pod záštitou hradnej veže. Približne v čase deľby v roku 1355 bol hrad na južnej strane rozšírený o nové nádvorie s kruhovou baštou na nároží. Pritom bola jestvujúca priekopa predĺžená až po novú vstupnú bránu. Na juhovýchodnom predpolí sa nachádza predsunutá vežovitá pevnôstka, obchádzaná prístupovou cestou, určenou prirodzenou konfiguráciou terénu.