Hrad postavený na prelome 11. a 12.storočia postupným opevňovaním pôvodného hradiska sa nachádza uprostred obce Zemplín na vrchu Várhéď (Hradný vrch) nad sútokom riek Laborec a Ondava.
Pôvodne opevnenie z obdobia keltsko-dáckej symbiózy, neskôr veľkomoravské hradisko. Začiatkom 11.storočia sa opätovným opravením hradieb stáva významným oporným bodom pri vytváraní Uhorského štátu. Nielen, že zabezpečoval severnú hranicu, ale stal sa aj centrom komitátu, ktorý sa rozprestieral od Tisy až po hrebene Karpát. V podhradí sa konali významné trhy a vyberalo sa kráľovské mýto. Najstaršia písomná zmienka o murovanom hrade Zemlun (Zemplin, Zemlyn) je z roku 1214, kedy tu sídlil „comes curialis de Zemlun“, teda zástupca župana. V tom čase sídlil župan na blízkom hrade Patak (Sárospatak v Maďarsku), tu bolo sídlo župného úradníka. V 12. a začiatkom 13.storočia bol hrad iba jedným z provinciálnych hradov. Sídlom župy sa stal až uprostred 13.storočia, keď sa ukázala potreba umiestniť sídlo župy v jej centre. Podľa údajov z roku 1232 bol na hrade kostol zasvätený svätému Jurajovi, ochrancovi opevnených sídiel a strážnych miest. Ale ani archeologickým výskumom sa nepodarilo objaviť základy kostola ani hradnej budovy. Odkrylo sa len niekoľko častí múrov. O obraze hradu vieme veľmi málo. Súčasne s opevnením bola postavená aj kamenná administratívna budova a asi aj menší kostol. V roku 1233 sa spomína ako castrum de Zemplyen. Od roku 1331 do konca 16.storočia patril hrad rodine Drugetovcov. V správe z roku 1873 sa uvádza, že rok predtým rozobrali kvôli stavbe veže kostola asi 15m vysokú ruinu hradnej veže, ktorá vtedy ešte stála. Hrad zrejme zodpovedal bežným typom hradov stavaných v 12.-13.storočí. Je pravdepodobné, že počas svojej existencie prešiel viacerými stavebnými úpravami. K pôvodnému kostolu postavenému v románskom slohu patril aj cintorín. V 13.storočí bol zemplínsky hrad pravdepodobne sídlom archidiakonátu, súdiac podľa listiny, ktorá spomína archidiakona Petra zo Zemplína. Funkcia hradu a župného sídla postupne upadala a úrady i hospodársky život sa prenášali do okolitých miest. Hrad bol v 17.storočí vypálený a zrejme už nebol obnovovaný.
Oválna opevnená plocha s rozlohou 2,4ha, pôvodne veľkomoravské hradisko, na ktorom tvorí opevnenie zemný násyp s drevenou výstužou vysoký okolo 5m. Hradba zemného komitátneho hradu bola v 11. storočí opravená. Na nádvorí hradiska približne v jeho strede na vyvýšenom mieste stál románsky sakrálny objekt z 12.storočia, dedikovaný svätému Jurajovi, typickému patrónovi opevnených sídiel z najstaršieho obdobia. V jeho blízkosti musela existovať kamenná stavba, jadro hradu, v ktorej býval úrad zemského župana a neskôr aj župan. Podobu hradu nepoznáme aj keď sa pri výskume v roku 1955 narazilo na kamenné zvyšky muriva.
V areáli sa nachádzajú dve sakrálne stavby, z ktorých kostol patriaci reformovanej cirkvi ukrýva v sebe románsku stavbu a areál hradu slúži ako cintorín.