Zrúcaniny hradu, presnejšie nepatrné zvyšky jeho múrov, sú vtesnané do neprístupných skál v severnej časti Súľovských vrchov, v Prírodnej rezervácii Súľovské skaly, vysoko nad obcou Súľov-Hradná v nadmorskej výške 550m. Tradícia kladie jeho vznik do 12. a 13.storočia, kedy tu pravdepodobne stálo opevnené miesto, ktoré slúžilo k pozorovaniu a stráženiu okolia. Hrad, ktorý sa nazýval aj Roháč, vznikol ale podľa archeologických nálezov asi v 1.tretine 15.storočia. Jeho hlavnou funkciou bolo strážiť blízku cestu. Slúžil k Písomne je prvýkrát doložený z roku 1470 ako castellum sen fortalicium Rohach. V tom roku kráľ Matej Korvín dovoľuje aby sa z hrádku Roháč stal hrad. V roku 1470 sa dokončila aj prvá prestavba, ktorú mohli ovplyvňovať talianski majstri. Hrad patril k malým strážnym hradom. Nemal väčší strategický význam. Bol to malý pozorovací hrad s veľkým výškovým rozdielom dolnej a hornej časti, ktoré boli spojené tunelovou chodbou so strmým schodiskom, vytesaným do skaly. Vzdialenosť medzi týmito dvoma časťami možno odhadnúť na 25m a výškový rozdiel od úrovne dolného hradu k podlažiu prvého poschodia horného hradu je 14m. Dolný hrad tvorila obranná vstupná bašta s rozmermi 5x10m s viacerými podlažiami. Prízemná miestnosť so štyrmi oknami, ktoré sú jasne viditeľné, mala asi osem strieľní. Hrúbka múrov bola 80-120cm. Do horného hradu sa dalo vstúpiť cez veľmi úzky otvor v skale, široký sotva pre jednu osobu a navyše chránený ešte padacím mostíkom. Pravdepodobne, podľa poznatkov historikov, 18 miestností horného hradu malo klenby a múry hrubé 80-100cm. V celom hrade boli okrem obytných a reprezentačných i tieto miestnosti: kuchyňa, pekáreň, práčovňa, sklad obilia a múky, zbrojnica, koniareň, klenotnica s rodinným archívom a pivničné priestory. Na najvyššom bode horného hradu stála pozorovateľňa s výborným výhľadom na okolie. V hornom hrade je do skaly vytesaná cisterna na dažďovú vodu s rozmermi 80x150cm. Hrad slúžil na pozorovanie ciest a ako úkryt cenností okolitým zemanom a šľachte v čase vojnových udalostí. Zaujímavá je nielen jeho poloha ale aj spôsob a praktické prispôsobenie stavby prírodným skalným útesom, ktoré boli často súčasťou jeho múrov a stien. Hrad bol postavený medzi troma mohutnými skalnými útvarmi. Na ruine možno ešte rozoznať, ako sa základy hradného objektu prispôsobovali terénu. Výška ruiny je zhruba 18m. V stredoveku v 15.storočí patril rodine Súľovských. V roku 1550 ho kráľ Ferdinand I. daroval Šebastianovi Sirmienskemu, ktorý pri obliehaní Viedne prebehol z tureckého vojska na cisársku stranu. Pôvodní majitelia však hrad nechceli vydať a v neskorších sporoch ho Rafael Podmanický v tom istom roku vypálil. Nakoniec sa predsa len hrad dostal do rúk Sirmienského, ktorý ho nechal obnoviť so zachovaním charakteru a rozsahu hradu i jeho konštrukcií. Pre svoju polohu medzi skalami ho nebolo možné rozširovať a budovať prístavby. Neskoršie úpravy a opravy sa uskutočnili za Kataríny Bošániovej, avšak v roku 1703 Žigmund Sirmiensis-Súľovský (synovia majiteľa prijali meno predchádzajúcich majiteľov) vyjadril rozhorčenie nad stavom budov hradu. Rodina Sirmiensis-Súľovský vlastnila potom hrad až do konca feudalizmu. Od konca 16.storočia mali ale už v obci pod hradom vlastné kaštiele a tak sa na hrade od roku 1730 zdržiavali už iba vojenské stráže. Z toho dôvodu a kvôli nezhodám členov rodu Sirmiensis, sa nekonala nutná oprava hradu. V roku 1739 sa ešte jednému z členov rodu určuje bývanie a kuchyňa na hrade a v areáli má bývať aj strážnik a hájnik v jednej osobe. Neskôr, v rokoch 1752-1759, si členovia rodu odniesli svoje podiely majetku, ostalo len najnutnejšie vybavenie, a na hrade odvtedy už nikto nebýval. Stráženie hradu prestalo v roku 1780 a o hrad sa viac nikto nestaral. Zemetrasenie v roku 1858 (nesprávne je v Súpise pamiatok uvádzaný rok 1763) objekt ťažko poškodilo, nebol už opravený a odvtedy postupne chátral. Od roku 1870 je opustený. Medzitým ešte vyhorel a dnes z neho zostali len fragmenty muriva nalepené na skalách.
Interiér hradu prakticky neexistuje. Z pôvodnej stavby sa zachovalo len niekoľko nesúvislých múrov a do skaly tesaných základov. Zo stavieb sa zachovali základy budov a stopy po trámoch a kotveniach klenby vysekané v skale a nepatrné zvyšky múrov s otvormi v oknách. V dolnom hrade je zachovalá časť paláca s rozhľadnou plošinou na jeho opornej skale, badateľný je aj vstup do hradu so strieľňou v skale a prekopaná skalná tiesňava pred vstupom do horného hradu. V hornom hrade je v strednom paláci klenba a stopy po kamennom schodisku, skalný pylón, ktorý nesie stopy po schodisku a pri ktorom sa dierou v murive a železným rebríkom vchádza do najvyššie položenej časti hradu so stopami po cisterne a rozhľadnej veži. Z horného objektu hradu, kde stála pozorovateľňa, je krásny kruhový výhľad.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Obranná veža. Postavená bola v 14.-15.storočí v gotike. Upravovaná bola po roku 1553 a v roku 1682. Mala nepravidelný pôdorys.
Hradbový múr I. Opevnenie hradného jadra. Postavený bol v 14.-15.storočí v gotickom slohu. Upravovaný bol po roku 1553 a v roku 1682.
Bašta I. Bašta nad skalným tunelom. Postavená bola v 15.-16.storočí v gotickom slohu. Upravovaná bola po roku 1553 a v roku 1682. Mala nepravidelný pôdorys, bola jednopodlažná s pivnicou.
Hradný palác južný I. Postavený bol v 15.-16.storočí v gotickom slohu. Upravovaný bol po roku 1553, v roku 1682. Mal pôdorys v tvare L, dvojtraktovú dispozíciu, bol štvorpodlažný.
Bašta II. Postavená bola v 15.-16.storočí v gotickom slohu. Upravovaná bola po roku 1553 a v roku 1682. Mala trojuholníkový pôdorys, bola jednopodlažná s pivnicou.
Hradné nádvorie I. Vybudované bolo v 14.-15.storočí v gotickom slohu. Upravované bolo v 16.-17.storočí. Malo nepravidelný pôdorys.
Cisterna. Severovýchodné nárožie nádvoria. Postavená bola v 14.-15.storočí v gotike. Mala oválny pôdorys.
Predhradie:
Hradbový múr II. Opevnenie predhradia. Postavený bol v 16.-17.storočí v renesančnom slohu.
Hradný palác severný II. Postavený bol v 16.-17.storočí v renesančnom slohu. Má lichobežníkový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, bol dvojpodlažný.
Hradný palác severovýchodný III. Vežový palác. Postavený bol v 16.-17.storočí v renesančnom slohu.
Hradné nádvorie II. Vybudované bolo v 16.-17.storočí v renesančnom slohu. Malo nepravidelný pôdorys.
Predpolie:
Strážna veža. Predsunutá strážna veža. Postavená bola v 14.-17.storočí.