Devínska Kobyla (NPR)

Druh: Národná prírodná rezervácia.

Poloha: Nachádza sa v CHKO Malé Karpaty v katastri častí Devín a Devínska Nová Ves.

Rozloha: 1.011.157m2.

Ochrana: Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1964, novelizované v roku 1986. Zákonom 287/1994 o ochrane prírody a krajiny bolo vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Nachádzala sa vo vtedajšom okrese Bratislava. Vyhláškou 17/2003 z 9.4.2003, účinnou od 1.2.2003 bola potvrdená. Novelizovaná bola v roku 2004.

Opis: Ochrana juhozápadných svahov masívu Devínskej Kobyly /514,1m/, ktorá tvorí najjužnejší výbežok Malých Karpát. Geologický podklad je veľmi pestrý, vyskytujú sa tu horniny od paleozoika po kvartér. Cenné paleontologické nálezy a bohatstvo súčasnej flóry a fauny. Mimoriadne botanické, zoologické, geologické a paleontologické hodnoty. Rastú tu viaceré sucho a teplomilné spoločenstvá so vzácnymi, chránený i a ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov. Územie patrí k najvýznamnejším lokalitám s výskytom význačných xerotermných spoločenstiev s bohatým zastúpením chránených a ohrozených druhov flóry na Slovensku. Cez rezerváciu vedie Náučný chodník Devínska Kobyla. Územie sa využíva ako vedecko-výskumný objekt. Vedecky predstavuje jedno z najcennejších chránených území na Slovensku. Súčasťou je i významná paleontologická lokalita Sandberg. Národná prírodná rezervácia je územím európskeho významu Devínska Kobyla, ktoré je súčasťou sústavy NATURA 2000. 

Sandberg

Názov starej pieskovne (Pieskový vrch), v ktorej sa niekoľko storočí ťažil jemný morský piesok. Nachádza sa pri Devínskej Novej Vsi na severozápadných svahoch Devínskej Kobyly. V súčasnosti je to svetoznáme chránené nálezisko kostí pravekých zvierat, ktoré tu žili pred 15 miliónmi rokov. Sandberg bol určitý čas dnom mora, inokedy plážou alebo pobrežným útesom. More zaplavilo celú Panónsku panvu. Na terasovom stupni vo vrstvách zlepencov, pieskovcov a vápencov sa nachádzajú mladotreťohorné skameneliny. Lokalita je svetoznámym náleziskom fosílneho materiálu, okrem koralinných rias sa tu našli pozostatky bezstavovcov (dierkavocv, lastúrnikov, ulitníkov, hubiek, ježoviek a podobne) ale aj stavovcov (kostnatých rýb, korytnačiek, žralokov, predchodcov veľrýb, delfínov, hlodavcov, nepárno a párnokopytníkov, chobotnáčov, tuleňov, nosorožcov, žraločie zuby a iných). Našlo sa tu asi 350 druhov fosílnych nálezov. Z primátov sú jedinečné nálezy zubov hominidného primáta druhu Griphopithecus suessi Abel z čeľade, do ktorej patrí aj človek a pozostatky vyšších opíc druhu Pliopithecus antiquus (Gervais).