Poloha: Nachádza sa v okrese Bardejov, v katastri Bardejova (mestská časť Bardejovská Nová Ves) a obcí Brezov, Dubinné, Gerlachov, Harhaj, Hrabovec, Komárov, Kurima, Lascov, Marhaň, Mokroluh, Nemcovce, Poliakovce, Porúbka, Rokytov, Tarnov a Vyšný Kručov, a v okrese Svidník, v katastri obcí Kalnište a Lužany pri Topli.
Rozloha: 363,5324ha.
Vyhlásenie: Územie bolo do národného zoznamu území európskeho významu doplnené na základe Uznesenia vlády č.495 z 25.10.2017. Územie je súčasťou sústavy NATURA 2000.
Dôvod ochrany: Územie bolo vyhlásené z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430), Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (*91E0) a druhov európskeho významu: kunka žltobruchá, bobor vodný, vydra riečna, pimprlík mokraďný, pĺž severný, hrúz bieloplutvý, hrúz Kesslerov, mrena stredomorská, pĺž vrchovský a kolok vretenovitý. Územie pozostáva z dvoch polygónov. Prvý polygón v hornej časti toku začína medzi obcami Gerlachov a končí západne od mesta Bardejov. Druhý polygón začína pod Bardejovskou Novou Vsou a končí pri Lužanoch pri Topli. Rieka tu má vysoký prietok a hydrogeologickú produktivitu. Z hľadiska typu režimu odtoku patrí Topľa do oblasti vrchovinno-nížinnej s dažďovo-snehovým odtokom s kulmináciou riečnych odtokov v mesiaci marec, prípadne apríl. Topľa je druhou hlavnou vetvou riečneho systému, vytvárajúceho Bodrog a hlavným prítokom Ondavy v zbernej oblasti Tisy. Geomorfologicky navrhované územie Topľa patrí do celku Ondavská vrchovina a širšie okolie navrhovaného chráneného územia je budované vonkajším flyšom, kde magurská tektonická jednotka je zastúpená bystrickou a račianskou litofáciou. Táto jednotka sa stala zdrojom fluviálnych sedimentov (pieskoštrky a piesčité hliny), ktoré sa ukladali v doline rieky Topľa vo forme nízkych terasových stupňov. Tieto terasy sú pravidelne zaplavované pri jarných povodniach a ich prechod do dolinnej nivy je zvyčajne plynulý. Rieka Topľa je osou chráneného územia a sprevádzajú ju porasty jaseňovo-jelšových podhorských lužných lesov, ktoré dopĺňajú vysokobylinné spoločenstvá typické pre vlhké lúky, brehové porasty deväťsilov a vzácne i drevinová vegetácia s myrikovkou nemeckou. Územie predstavuje významný migračný biokoridor pri ťahových cestách vtákov a zároveň je významným hniezdiskom viacerých druhov avifauny. V území bol zaznamenaný výskyt mnohých živočíšnych druhov európskeho významu a národného významu, z vtákov Alcedo atthis, Ciconia ciconia, Picus canus, Egretta alba, z cicavcov je významný výskyt vydry, zaznamenaná bola i prítomnosť bobra, z obojživelníkov Bombina variegata, z bezstavovcov Vertigo angustior a iné. Významné je zastúpenie rýb, celkovo bolo v toku Tople zaznamenaných doposiaľ 22 druhov, z druhov európskeho významu napríklad Gobio albipinatus, Gobio kessleri a Zingel streber.