Poloha: Leží na česko-slovenskom pomedzí v západnej časti karpatského oblúka, kde výrazne vystupuje pohorie Biele Karpaty. CHKO leží v oblasti Slovensko-moravských Karpát. Jej chrbticu tvorí pohorie Biele Karpaty a prechádza ním štátna hranica medzi Slovenskom a Českom. Centrálny chrbát Bielych Karpát sa tiahne v smere juhozápad-severovýchod, dlhý je 80km a široký 11km. Je rozdelený riekami na 9 podcelkov. Najvyšším bodom CHKO je Veľká Javorina (970,0m). CHKO nadväzuje na CHKO Bílé Karpaty na českej strane. Pozostáva z dvoch samostatných častí: západnej a východnej. Chránená krajinná oblasť sa nachádza v okrese Ilava, v katastri obcí Bohunice, Bolešov, Borčice, Červený Kameň, Kameničany, Krivoklát, Mikušovce, Pruské, Sedmerovec, Slavnica, Tuchyňa a Vršatské Podhradie, v okrese Myjava, v katastri Myjavy (mestská časť Turá Lúka) a obcí Brestovec, Chvojnica, Poriadie, Stará Myjava a Vrbovce, v okrese Nové Mesto nad Váhom, v katastri Starej Turej a obcí Bošáca, Bzince pod Javorinou (miestne časti Bzince pod Javorinou – lokality Dolné Bzince a Horné Bzince, Hrubá Strana), Lubina, Moravské Lieskové, Nová Bošáca a Zemianske Podhradie, v okrese Púchov, v katastri obcí Kvašov a Lednica, v okrese Senica, v katastri obcí Častkov, Podbranč a Sobotište, v okrese Skalica v katastri Skalice a obcí Chropov, Koválovec a Radošovce, a v okrese Trenčín, v katastri Nemšovej (mestské časti Ľuborča a Trenčianska Závada), Trenčína (mestské časti Istebník, Orechové, Záblatie, Zlatovce a lokalita Hanzlíková) a obcí Adamovské Kochanovce, Dolná Súča, Drietoma, Horná Súča, Horné Srnie, Hrabovka, Chocholná-Velčice, Ivanovce, Melčice-Lieskové.
Rozloha: 44.567,9547ha.
Vyhlásenie: Chránená krajinná oblasť bola vyhlásená Vyhláškou 111/1979 z 12.7.1979. Rozprestierala sa vo vtedajších okresoch Senica, Trnava a Považská Bystrica a mala výmeru 62.808ha. Cieľom vyhlásenia bola ochrana a zveľaďovanie prírody a prírodných hodnôt, zabezpečenie ich optimálneho využívania so zreteľom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický, vodohospodársky a zdravotno-rekreačný význam. Vyhláškou 65/1989 zo 7.6.1989 účinnou od 1.8.1989 bola oblasť znovu vyhlásená ako chránená krajinná oblasť. Zaberala územie časti Bielych Karpát, Myjavskej pahorkatiny, Chvojnickej pahorkatiny a Považského podolia. Delila sa na dve samostatné časti: západnú a východnú. Rozprestierala sa vo vtedajších okresoch Senica, Trenčín a Považská Bystrica. Celková výmera bola 43.519ha, z toho 28.420ha bol lesný pôdny fond, 12.004ha poľnohospodársky pôdny fond (z neho 2.431ha bola orná pôda, 365ha záhrady, 110ha ovocné sady, 4.174ha lúky a 4.924ha pasienky), 2.531ha ostatné plochy, 338ha zastavané plochy a nádvoria a 226ha ostatné vodné plochy. Vyhláškou 396/2003 z 28.8.2003 účinnou od 1.10.2003 bola chránená krajinná oblasť znovu vyhlásená (novelizovaná). Vyhláška 65/1989 bola zrušená.
Dôvod vyhlásenia: Biele Karpaty predstavujú charakteristický súbor prírodných hodnôt, ktoré človek oddávna využíval. Vďaka citlivému spolužitiu človeka s prírodou v minulosti sa v území zachovala pestrá mozaika lesných spoločenstiev, druhovo bohatých lúk, pasienkov, políčok a remízok, čo zvyšuje jeho druhovú diverzitu. Osobitný pôvab krajinnému obrazu dodáva kopaničiarske osídlenie s prvkami pôvodnej ľudovej architektúry a pestrosťou ľudových tradícií. Chránia sa unikátne lúčne spoločenstvá s vysokou druhovou diverzitou (vstavačovité), podmienené tradičnými extenzívnymi formami hospodárenia, prameniskové mokrade, teplomilné spoločenstvá na vápencoch bradlového pásma, bradlové skalné útvary a podobne.
Geologická stavba: Biele Karpaty sú budované flyšovými sedimentmi magurskej jednotky, sprevádzanými na juhovýchode predhoria bradlovým pásmom, ktoré v krajine vystupuje ako skupina skaliek, ostré vrchy a vápencové hrebene, tesne primknuté k pieskovcovým masívom. Flyš charakterizuje striedanie pieskovcov, ílovitých bridlíc, slieňov a ílovcov. Podmieňuje charakteristický reliéf s mierne zaoblenými chrbtami a hlboko zarezanými tokmi. Prevažne karbonátové horniny bradlového pásma vystupujú v podobe šošoviek a krýh. Mohutnosťou vynikajú vápencovými úsypmi obložené Vršatské bradlá. Vyskytujú sa tu neveľké jaskyne a priepasti.
Lesy a porasty: Najväčšiu časť lesov tvoria bučiny, bukové dúbravy, do vegetácie bradlového pásma zasahuje dub plstnatý. Na exponovaných svahoch a sutiach rastú lipové a jaseňové javoriny, miestami jelšiny.
Vodstvo:
Rastlinstvo: Významným fenoménom Bielych Karpát sú lúčne spoločenstvá s bohatým výskytom druhov z čeľade vstavačovitých, medzi ktorými sú hmyzovník Holubyho, vstavačovec Fuchsov Soóv, vstavač obyčajný, vstavašovec počerný, z iných vzácnych druhov ľalia cibuľkonosá i popolavec dlholistý moravský.
Živočíšstvo: Živočíšstvo je kombináciou karpatských lesných druhov s lesostepnými prvkami. Územie je bohaté na mnohé vzácne a chránené bezstavovce, zo vzácnych druhov motýľov sú to napríklad jasone (červenooký a chochlačkový), modráčiky (bahniskový a krvavcový). Zo stavovcov sa vyskytujú z obojživelníkov mlok (obyčajný, bodkovaný, vrchovský), salamandra škvrnitá, kunka žltobruchá, rosnička zelená, ropucha bradavičnatá, skokan hnedý, skokan štíhly, ropucha zelená, z plazov užovka (obojková, stromová, hladká), slepúch lámavý, jašterica (krátkohlavá, živorodá, múrová). Vzácnu ornitofaunu zastupujú sokol sťahovavý, bocian (biely, čierny), labuť hrubozobá, kačica divá, včelár lesný, hadiar krátkoprstý, jastrab (veľký, krahulec), myšiak (hôrny, severský), sokol (myšiar, lastovičiar, sťahovavý), jariabok hôrny, prepelica poľná, bažant poľovný, chrapkáč poľný, sluka lesná, kukučka jarabá, výr skalný, sova lesná, myšiarka ušatá, rybárik riečny. Ďalej sa tu vyskytujú všetky spevavce. Z veľkých šeliem sa v oblasti vyskytuje medveď hnedý, rys ostrovid a mačka divá. Ďalej tu žijú diviak lesný, jeleň lesný, daniel škvrnitý, srnec lesný, muflón lesný, líška hrdzavá, jazvec lesný, psík medvedíkovitý, kuna lesná, hranostaj čiernochvostý, lasica hmyzožravá, tchor tmavý, veverica stromová, plch sivý, plšík lieskový, ondatra pižmová, hraboš (poľný, podzemný), myš domová, potkan hnedý, zajac poľný, jež východoeurópsky, piskor (malý, obyčajný, vrchovský), dulovnica väčšia, bielozúbka krpatá, krt obyčajný, netopiere (podkovár krpatý, netopier hvízdavý, netopier veľký, raniak hrdzavý). Na niekoľkých tokoch sa objavila vydra riečna.
Klimatické pomery:
Využitie územia: