Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Malej Fatry.
Poloha: Nachádza sa v severnej časti Malej Fatry, severne od rieky Váh a jej veľká časť je súčasťou NP Malá Fatra. Pomenovaný je podľa najvyššieho vrcholu. Na severe ho ohraničuje Kysucká vrchovina (podcelok Kysucké bradlá), na východe Oravská vrchovina, na juhovýchode Veľká Fatra (podcelok Šípska Fatra), na juhu Turčianska kotlina (podcelky Šútovské podhorie a Turčianske nivy), na juhozápade podcelok Lúčanská Fatra a na západe Žilinská kotlina (podcelok Varínske podolie).
Okresy: Dolný Kubín, Martin, Žilina.
Rozloha: 226,3km2.
Najvyšší bod: Veľký Kriváň (1.708,7m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Geologické jadro pohoria tvoria žuly. Kryštalinikum sa tu na povrchu najviac vyskytuje na južných svahoch. Na granitoidné jadro boli zložitými tektonickými procesmi nasúvané rozličné druhohorné usadeniny (jednotka Malej Fatry). Sú tu tri jednotky. Obalová séria leží priamo na podloží kryštalinika (nesúhlasne na miestach pôvodnej sedimentácie). Pri povrchu je zastúpená napríklad na južných svahoch hlavného hrebeňa alebo v závere Vrátnej doliny. Budujú ju triasové a kriedové vápence, dolomity, vápnité pieskovce a bridlice. Nad ňou leží krížňanský príkrov. Ten reprezentujú tmavé triasové a jurské vápence, dolomity, pieskovce, bridlice. Tretia jednotka je chočský príkrov (vápence, pieskovce a bridlice), ktorý je krajinársky najatraktívnejší. Viditeľný je najmä v lokalite Tiesňavy, na Malom a Veľkom Rozsutci, alebo na vrchoch Boboty a Sokolie.
Reliéf: Nachádzajú sa tu najvyššie vrcholy Malej Fatry: Veľký Kriváň (1.708,7m) a Malý Kriváň (1.670,9m). Pestré geologické zloženie a značná relatívna výška pohoria podmieňuje existenciu bohatstva flóry a fauny a pestrosť foriem reliéfu. Vo vápenitých horninách vznikli tiesňavy, skalné útvary, krasové javy a bralnaté hrebene. Tento reliéf kontrastuje s menej členitým povrchom ľahšie zvetrávajúcich hornín. Najbohatšie členitý reliéf vznikol na dolomitoch (Rozsutce).
Lesné porasty: Pôvodné porasty smrečiny sa nachádzajú celkom na hranici lesa v nadmorskej výške 1.300m. V nižších polohách na vápencovom a dolomitovom podloží rastú bučiny a vzácnejšie jedliny.
Vodstvo: Povrchovú vodu z viacerých potokov, vyvieračiek a prameňov odvádzajú rieky Váh (prítok Varínka) a Orava (prítok Zázrivka) patriace do úmoria Čierneho mora.
Rastlinstvo: Rastie tu viacero endemických druhov. Na horninovom podklade sa vyskytuje kôprovníček bezobalný, vŕba sliezska, ríbezľa skalná, nátržník zlatý. Z tráv tu rastie metluška krivolaká. Na vápencovom a sutinovom podklade rastú dryádka osemlupienková, veternica narcisokvetá, klinček lesklý, fialka dvojkvetá, pochybok nízky, lomikameň sivý, lomikameň protistojnolistý. Vzácnymi cievnatými rastlinami sú kozinec južný, kozinec nórsky, nevädzovka rôznofarebná, chlpánik dlhovetvý.
Živočíšstvo: Žije tu viacero endemických druhov západokarpatskej horskej a vysokohorskej fauny.
Klimatické pomery:
Delenie: Geomorfologickými časťami Krivánskej Fatry sú: Rozsutce, Štefanovská kotlina, Krivánske Veterné hole, Osnica.