Zatriedenie: Geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Nachádza sa v severnej časti Slovenska na štátnej hranici s Poľskom. Na severe ho ohraničuje štátna hranica s Poľskom, na severovýchode a severozápade Podtatranská brázda, na východe Spišská Magura (hranicou je dolina rieky Biela), na juhu Podtatranská kotlina a na západe Chočské vrchy.
Okresy: Kežmarok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Tvrdošín.
Rozloha: Pohorie sa rozprestiera na ploche 786km2, z toho na Slovensku 610km2.
Najvyšší bod: Gerlachovský štít (2.654,4m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Je to typické jadrové pohorie budované predovšetkým prvohorným kryštalinikom, okolo ktorého sa navrstvili a naskladali mladšie usadeniny, najmä z obdobia druhohôr. Vytvárať sa začali už v prvohorách, no najdynamickejšie ich poznačilo obdobie treťohôr alpínskym vrásnením. Budované je horninami troch významných geologických jednotiek: tatrikum, fatrikum a hronikum. Tatrikum ako podklad tvoria kryštalinické horniny a ich sedimentárny obal, cez ktoré sú presunuté subtatranské príkrovy: spodný krížňansky (fatrikum) a vrchný chočský (hronikum). Príkrovy sú tvorené hlavne druhohornými karbonátmi (vápence a dolomity). Tatry sa geologicky delia na dve zóny: južnú prevažne kryštalinickú (roháčsko-vysokotatranská) a severnú budovanú druhohornými príkrovmi (subtatranská). Najstaršie kryštalinické celky tatrika vystupujú hlavne v západnej časti pohoria. Predstavujú ich dve litotektonické jednotky: vrchná viac metamorfovaná je tvorená migmatitmi a granitmi, spodná menej metamorfovaná je tvorená svormi, rulami a premenenými flyšovými horninami. Príkrovy fatrika a hronika boli na tatrikum nasunuté vo vrchnej kriede. Sú tvorené hlavne vápencami a dolomitmi a sú zachované najmä na severnej a východnej strane.
Reliéf: Je to naše najvyššie pohorie a najvyššia časť celej podsústavy Karpaty. Ich alpský charakter zvýrazňuje 30 štítov a veží s nadmorskou výškou nad 2.500m. Hlavný hrebeň orientovaný v smere západ-východ má dĺžku 75km a tiahne sa od Hutianskeho sedla (1.185,1m) na západe po sedlo Pod Príslopom (1.081,0m) na východe. Jeho šírka je 10-20km. Najzápadnejším vrcholom v hrebeni je Sivý vrch (1.804,5m) a najvýchodnejším Muráň (1.889,6m). Z hlavného hrebeňa vybiehajú rázsochy. Tatry sú vsadené ako drahokam do stredu prstenca kotlín a stredohorí, pričom prevyšujú okolitú krajinu o celé 2km, takže ich charakteristická silueta sa za priaznivého počasia objaví na horizonte aj vo vzdialenosti niekoľkých desiatok kilometrov. Reliéf je typicky ľadovcový, veľmi silne členitý, s trógmi, karmi a morénami. Je dielom vodných tokov a horských ľadovcov, ktoré rozčlenili pohorie na viacero rázsoch a rozoklaných chrbtov. Územie Tatier patrí do územia TANAPu a jeho ochranného pásma.
Lesné porasty: Prevažne zalesnenú krajinu postihla v roku 2004 vetrová kalamita, ktorá zničila časť lesov. Prevahu majú smrekové a jedľovo-smrekové lesy. Vyskytuje sa aj borovica limba. Listnaté lesy, najmä bukové a javorové, sa vyskytujú predovšetkým v Belianskych Tatrách. V najvyšších polohách sa vyskytujú kosodreviny, alpínske lúky a holé skaly.
Vodstvo: Územie patrí k úmoriu Čierneho mora (rieky Váh a Orava) a Baltského mora (rieky Dunajec a Poprad). Nachádza sa tu množstvo plies, ktoré zostali po rozpustení ľadovcov.
Rastlinstvo: V Tatrách je evidovaných okolo 1.400 druhov rastlín. Medzi nimi sa nachádzajú aj relikty a endemity. Z reliktov sú to napríklad prvosienka pomúčená, stračonôžka tatranská, dryádka osemlupienková, medvedík alpínsky, iskerník zakoreňujúci. Medzi endemity patria prvosienka dlhokvetá, ostropysk poľný, iskerník vysokotatranský, očianka bezosťová, a medzi západokarpatské endemity lomikameň trváci, stračonôžka tatranská, klinček lesklý, mak tatranský.
Živočíšstvo: Žije tu množstvo živočíšnych druhov, medzi nimi aj niekoľko endemitov. Medzi endemity patrí najmä kamzík vrchovský tatranský. Ďalej tu žijú srnec hôrny, jeleň lesný, svišť vrchovský tatranský, hraboš tatranský, hraboš snežný. Z veľkých šeliem je to rys ostrovid, vlk obyčajný, medveď hnedý, mačka divá. Z dravých vtákov tu hniezdi orol skalný, sokol sťahovavý, sokol myšiar, zo sov je to kuvik vrabčí, výr skalný, sova lesná. Z riečnych živočíchov je to vydra riečna, z rýb pstruh riečny.
Klimatické pomery: Podnebie má prevažne horský až vysokohorský charakter. Je teda chladné a vlhké, pričom je výrazne ovplyvnené členitosťou reliéfu. Pohorie patrí do mierne chladnej klimatickej oblasti. Snehová pokrývka pretrváva v údoliach 180 dní a v najvyšších polohách 250 dní v roku. Až 300 dní v roku je tu veterné počasie.
Delenie: Tatry sa delia na 2 geomorfologické podcelky: Západné Tatry, Východné Tatry. Hranica medzi nimi prechádza od Ľaliového sedla (1.951,8m) v hlavnom hrebeni Tatier ponad záver Tichej doliny do sedla Závory (1.876,5m) v bočnom hrebeni Liptovských kôp. Zo sedla klesá na dno Kôprovej doliny a pokračuje po jej osi až do Podbanského.