Zatriedenie: Geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Oddeľuje Popradskú a Hornádsku kotlinu. Na severe ju ohraničuje Podtatranská kotlina, na juhovýchode Hornádska kotlina a na juhu Nízke Tatry (hranicou je údolie Čierneho Váhu).
Okresy: Liptovský Mikuláš, Poprad.
Rozloha: 168km2.
Najvyšší bod: Kozí kameň (1.255,3m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Je to štvrtohorná hrásť budovaná prevažne melafýrmi.
Reliéf: Pohorie sa tiahne smerom východ-západ (od Jánoviec pri Poprade až po Kráľovu Lehotu pri sútoku riek Biely Váh a Čierny Váh. Hlavný hrebeň pohoria len málokde klesá pod hranicu 1.000m. Najvyšší vrch má dva vrcholy spojené úzkym skalnatým hrebeňom. Potom mierne klesá cez Krížový vrch (1.120,0m) a Krížovú (941,1m) do hlbokého záerezu pri Kvetnici. Je to štvrtohorná veľmi úzka hrásť, ktorá je orientovaná v rovnobežnom smere podobne ako Nízke Tatry. Z juhu aj zo severu má ostré zlomové ohraničenie. Reliéf pohoria má prevažne charakter vrchoviny. Sú tu zaujímavé formy reliéfu, sedlá ako zvyšky starých dolín, ktoré poukazujú na to, že pred zdvihom hráste nízkotatranské toky Vernársky potok a Bystrá tiekli do Popradu, zatiaľ čo dnes sa vlievajú do Hornádu. Z najvyššieho vrchu sú úchvatné výhľady na tatranské končiare. Pohorie je sčasti tvorené Važeckým krasom, rozprestierajúcim sa južne od Važca na ploche približne 30km2. Vyskytujú sa tu najmä podzemné krasové javy, z ktorých je najznámejší Važecká jaskyňa.
Lesné porasty: Južné svahy pokrývajú prevažne reliktné teplomilné dubiny, ďalej sa tu vyskytujú smrečiny so zastúpením smreku, jedle, borovice a smrekovca opadavého. V odlesnenej časti dominujú lúky a pasienky, menej je polí.
Vodstvo:
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Kozie chrbty patria do mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti.
Delenie: Kozie chrbty sa delia na 2 geomorfologické podcelky: Važecký chrbát, Dúbrava.