Sitno

Zatriedenie: Geomorfologická časť podcelku Sitnianska vrchovina.

Poloha: Nachádza sa v jeho strednej, najvyššej časti približne 5km južne od Banskej Štiavnice. Na severovýchode a východe ju ohraničuje časť Štiavnická brázda a na juhu a na západe časť Sitnianske predhorie.

Okresy: Banská Štiavnica.

Rozloha:

Najvyšší bod: Sitno (1.009,2m).

Najnižší bod: Nachádza sa na južnom okraji územia v nadmorskej výške približne 500m.

Geologická stavba: Vytrvalou činnosťou tečúcej vody sa počas miliónov rokov odplavovali menej odolné horniny, najmä usadeniny popola a iného sopečného materiálu. Tým sa odkryli prúdy lávy, ktorých zvyšky dnes tvoria vrchy a horské chrbty Štiavnických vrchov. Jedným z takýchto pozostatkov andezitového prúdu je i Sitno.

Reliéf:

Lesné porasty:

Vodstvo: V západnej časti územia pramení na severozápadnom úpätí Sitna riečka Jabloňovka (významný prítok Sikenice). Na západnom okraji leží Počúvadlianske jazero, ktorým preteká Klastavský potok, prítok Belujského potoka. Východné oblasti odvodňujú prítoky Štiavnice.

Rastlinstvo:

Živočíšstvo:

Klimatické pomery:

Delenie: Nedelí sa.