Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Stredné Beskydy v subprovincii Vonkajšie Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Tiahne sa od Oravskej priehrady na severovýchode a končí v sedle neďaleko vrcholu Javorinka (1.210m). Na severe a na severozápade ju ohraničuje Podbeskydská vrchovina, na severe a severovýchode Oravská kotlina, na juhovýchode a na juhu Oravská vrchovina, a na západe Kysucká vrchovina.
Okresy: Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín.
Rozloha: 176km2.
Najvyšší bod: Minčol (1.395,9m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Hlavnou stavebnou zložkou pohoria sú tvrdé magurské paleogénne pieskovce s tenšími vrstvami ílovcov.
Reliéf: Masívne, hladko modelované, flyšové pohorie s hrebeňom pretiahnutým v smere juhozápad-severovýchod dlhé 51km a široké 5-10km. Najvyššie časti ústredného chrbta dosahujú výšky 1.200-1.300m a takmer celý hrebeň prebieha nad hranicou 1.000m. Vysoko vyzdvihnutá antiklinálna stavba dala vznik intenzívnym eróznym procesom, ktoré rozčlenili Oravskú Maguru na sústavu rázsochovitých chrbtov a hlbokých dolín. V západnej časti vybiehajú výraznejšie rázsochy, tvoriace väčšie doliny (medzi najväčšie patria Hruštínska dolina, Zázrivská dolina, Lomnianska dolina, Zimná dolina a dolina Novej rieky). Jedinečným krajinným prvkom územia sú tzv. hole (horské pasienky), ktoré sa tu v hojnom počte nachádzajú. Na severozápadnom a juhovýchodnom okraji Budína sú časté zosuvy pôdy.
Lesné porasty: Pôvodný horský ráz prírodnej krajiny s jedľovo-bukovými lesmi, miestami zmenenými na sekundárne smrečiny, sa nezmenil. Územie je značne zalesnené. Je pokryté hustými lesmi, kde prevažuje smrek a buk lesný. Špecialitou tohto územia sú aj porasty briez a predovšetkým liesok. Hôľne porasty čučoriedok a lúčnych spoločenstiev. Vo väčšej miere bola odlesnená iba budínska časť.
Vodstvo: Územie patrí do povodia rieky Orava, ktorá tečie do Váhu. Všetky severne orientované svahy odvodňuje Biela Orava, ktorá tu pramení. Jej najvýznamnejšie prítoky sú Nová rieka, Zimná Voda, Lomnica a Hruštínka. Južne orientované svahy odvodňujú krátke potoky, ktoré sa priamo vlievajú do Oravy. Najväčšie sú Ráztoka a Zázrivka.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Pre svoju náveternú polohu sa pohorie vyznačuje častými zrážkami. Patrí do chladnej klimatickej oblasti.
Delenie: Oravská Magura sa delí na 3 geomorfologické podcelky: Paráč, Kubínska hoľa, Budín.