Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Poloniny v subprovincii Vonkajšie Východné Karpaty v provincii Východné Karpaty.
Poloha: Nachádza sa na severovýchode Slovenska. Na severe ho ohraničuje štátna hranica s Poľskom, na východe štátna hranica s Ukrajinou, na juhozápade Beskydské predhorie a na západe Laborecká vrchovina.
Okresy: Snina.
Rozloha: 378km2.
Najvyšší bod: Kremenec (1.221,0m), na území Slovenska je najvyšším bodom predvrchol Kremenca (1.207,7m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Územie je budované vonkajším flyšom (duklianska jednotka), ktorý tu nadobúda mohutný pieskovcový vývoj. Odolné pieskovcové vrstvy tvoria horské chrbty, v menej odolných pieskovcovo-ílovcových vrstvách vznikli depresie (Ruská kotlina, Runinská kotlina, Uličská kotlina, Sedlická kotlina).
Reliéf: Reliéf je prevažne hornatinový. Pohraničný chrbát od Ruského sedla vytvára mohutnú hradbu, ktorej nadmorské výšky sa pohybujú nad 1.000m a vrcholia v najvyššom vrchu územia (Kremenec-1.207,7m). Z hlavného hrebeňa vybiehajú rázsochy oddelené brázdami. V ílovcovo-pieskovcových súvrstviach sú časté zosuvy. Veľkú časť územia zaberá NP Poloniny.
Lesné porasty: Väčšinu povrchu pokrývajú lesy. Územie je súvisle pokryté porastami zachovalých bučín, ktoré striedajú vo vyšších polohách a na severných expozíciách jedľovo-bukové porasty s pralesovým rázom (je tu najväčší počet pralesov na Slovensku). Južné úpätie hôr lemujú porasty dubovo-bukové. Pre porasty sú typické horské lúky (polonina), ktoré sa nachádzajú na hlavných hrebeňoch). Odlesnené sú erózne kotliny a brázdy, v nich sa vyskytujú lúky, pasienky i polia.
Vodstvo: Východné svahy pohoria odvodňujú rieky Ulička a Ublianka, ktoré ústia do Uhu na Ukrajine. Južné svahy odvodňuje rieka Cirocha, ktorá ústi pri Humennom do Laborca.
Rastlinstvo: Rastú tu viaceré endemity. Medzi najvzácnejšie patria iskerník karpatský, hadomor ružový, klinček bradatý, fialka dácka, mliečnik Sojákov. Celkovo tu bolo zaznamenaných 1.010 druhov vyšších rastlín, 342 druhov machorastov, 210 druhov lišajníkov a 1.207 druhov húb.
Živočíšstvo: Živočíšna ríša je pestro zastúpená rôznymi druhmi. Bolo tu zistených 4.488 druhov bezstavovcov, 293 druhov stavovcov (z toho 19 rýb, 13 obojživelníkov, 8 plazov, 198 vtákov a 55 cicavcov). Z veľkých cicavcov je bežná jelenia zver, medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý a diviak lesný. Úspešne sa tu do voľnej prírody vrátil najväčší európsky cicavec – zubor európsky. Z Poľska sem občas preniká los mokraďový.
Klimatické pomery: Podnebie v území je pomerne teplé a čiastočne vlhké. Patrí do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti.
Delenie: Bukovské vrchy sa delia na 2 geomorfologické podcelky: Bukovce, Nastaz.