Trenčiansky 71.peší pluk utrpel v roku 1917 v bojoch pri rieke Piave na talianskom fronte ťažké straty a na doplnenie bol stiahnutý do oblasti mesta Kragujevac v Srbsku. V roku 1918 sa k nemu začali vracať vojaci z ruského zajatia. Medzi nimi aj 2.400-3.000 slovenských vojakov. Vytvorlili 7 rôt, ktoré mali byť odvelené na taliansky front. Panovala ale medzi nimi nechuť bojovať a odpor voči drilu rakúsko-uhorských dôstojníkov. Boli im odoprené žiadané dovolenky a tak sa nesmeli po návrate zo zajatia vrátiť pred odchodom na front domov. Po vydaní žoldu (2.6.1918) večer sa vojaci vracali z mesta do ubytovní. Vojak Martin Ryljak sa pod vplyvom alkoholu dostal do konfliktu s dozorkonajúcim rotným Antonom Bednárom, ktorý ho chel na druhý deň dať na raport. Ryljaka sa ale zastali ostatní vojaci, ktorí rotného zbili. Množstvo ďalších vojakov sa pridalo, vtrhlo do kancelárií (zničilo evidečné záznamy, zmocnilo sa pokladnice s 110.000 korunami), zmocnilo sa asi 500 pušiek a niekoľkých guľometov (nenašli ale ostrú muníciu), večer vyšlo z kasární a rozhodlo sa postaviť proti nasadeniu jednotky na fronte. Väčšina nováčikov sa vzbure vyhla a z miesta utiekla k budove veliteľstva. Časť vzbúrencov pod vedením Jána Hudeca sa chcela zmocniť skladu munície, druhá skupina prenikla k železničnej stanici a preručšila telegrafné spojenie. Sklad munície ani železničnú stanicu sa ale obsadiť nepodarilo. Veliteľ náhradného práporu podplukovník Artúr Marx začal urýchlene konať aby vzburu potlačil. Najksôr pomocou jazdectva a guľometnej čaty zastavil vzbúrencov postupujúcich k skladu munície a neskôr odrezal od spojenia s kasárňami skupiny, ktoré prenikli do mesta. Najhúževnatejší odpor kládli vzbúrenci izolovaní v kasárňach, ten sa podarilo zlomiť pomocou delostrelectva. Do obeda 3.6. sa podarilo odpor vzbúrencov celkom potlačiť. 50 mužov z pluku utieklo a zabitých bolo 6 slovenských vojakov. Po vyšetrovaní bol za vodcu vzbury nepriamo určený rotný Viktor Kolibík. Vojenský súd rozhodol, že 9.6.1918 bude zastrelením popravených 44 slovenských vojakov. Medzi nimi i organizátori vzbury Martin Ryljak z Hornej Marikovej a Štefan Eustach Bednárik z Ladiec. Miestom popravy bola stará srbská strelnica Stanovljanske pole, ktorá sa nachádzala asi kilometer od mesta. Ďalší účastníci boli odsúdení na tresty dlhoročného väzenia.
