Poloha
Obec leží v Javorníkoch na začiatku Papradnianskej doliny, na brehoch rieky Papradnianka. Historická Veľká Jasenica leží na pravom brehu rieky a historická Malá Jasenica leží na ľavom brehu rieky.
Najvyšší bod: Hradište (630,3m).
Najnižší bod: Rieka Papradnianka pri výtoku z katastra obce (298m).
História obce
Územie obce sa uvádza v rokoch 1246-1250 spolu s Bytčou ako majetok bána Fila, ktorý ho dostal od kráľa Bela IV. za zásluhy v boji s Tatármi. V súpise majetku nitrianskeho biskupstva z roku 1269 na severozápadnom Slovensku (za čias biskupa Vincenta II.) sa spolu s Bytčou a Urbanovom (dnes miestna časť obce Maršová-Rašov) uvádza aj latinský názov „possessionis Jezencha“ (vlastník Jasenice). Išlo pravdepodobne o územie Veľkej Jasenice. V tomto období Jasenica krátky čas patrila aj Matúšovi Čákovi, keď obsadil cirkevné majetky na Považí. Do majetku nitrianskeho biskupstva patrila Jasenica až do roku 1394, keď nitriansky biskup Michal II. s podporou nitrianskej kapituly predal Mikulášovi Suňogovi z Abova a jeho synom právo richtárstva v dedine Jasenica („villicatum possessionis nostre Yezenche vocate“) za 50 mariek. Chotár vtedajšej Jasenice bol oveľa väčší ako je dnes. Podľa histórie obcí Papradno a Brvnište chotár Veľkej Jasenice siahal až do týchto končín. Keď v 14.storočí začala do severnej časti Papradnianskej doliny prúdiť valaská kolonizácia, určovaná feudálnym panstvom Bytča, z pôvodného chotára Veľkej Jasenice sa neskôr v 15.storočí vyčlenil ucelený chotár Papradna. Potomkovia tejto kolonizácie v 16.storočí založili tiež v pôvodnom chotári Veľkej Jasenice obec Brvnište. Ďalšie pomenovanie územia Jasenice je: 1271 Jezenche, 1332 Jasencia, Jaszencia, 1394 Yezenche, 1398 Kis Jezenchiese, 1414 Jesenyca, 1458 Jessenycz, 1520 Gessenicz, 1576-1580 Gesenycze, 1598 Kys Jeszenieze, 1641 Jezenica, 1700 Nagy Jesszenic.
Ďalšie názvy Veľkej Jasenice: 1773 Nagy-Jeszenicz, Welka Jesenica, 1786 Nagy-Jeszenitz, Sunyog Jeszenitz, 1808 Nagy Jeszenicz, Szunyog-Jeszenicz, Welké Jesenice, 1863-1902 Nagyjeszenic, 1907-1913 Nagyjeszence, 1920-1924 Veľká Jesenica. Od roku 1536 patrila časť Jasenice aj bratom Jánovi a Rafaelovi Podmanickým, ktorí ju dostali darom od Jána Zápolského. Suňogovci tu postavili veľkú továreň na výrobu súkna a plátna, ktorá neskôr zanikla. Ján Suňog sa tu neúspešne snažil ťažiť uhlie. Pre dlžoby jeho majetok prešiel do rúk Davida Kufflera z Beckova. Okolo roku 1850 založil pálenicu. Po Davidovi Kufflerovi sa vlastníkom majetku stal zeman Jozef Lord, neskôr zeman Lajos Ede Rósa de Kunhalom z Budapešti a nakoniec Marmorstein. Do vlastníctva miestnych gazdov prešiel majetok až v roku 1910, kedy si ho rozparcelovali. V roku 1598 mala obec 20 domov, v roku 1720 mala 14 daňovníkov, v roku 1784 mala 32 domov, 40 rodín a 197 obyvateľov, v roku 1828 mala 28 domov a 256 obyvateľov, v roku 1869 mala 213 obyvateľov, v roku 1880 mala 212 obyvateľov, v roku 1890 mala 217 obyvateľov, v roku 1900 mala 217 obyvateľov a v roku 1910 mala 246 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V polovici 16.storočia sa majetok nitrianskeho biskupstva rozčlenil na dve obce. Vtedy sa majiteľmi panstva v Bytči stali Turzovci, ktorí preberali bývalý majetok nitrianskeho biskupstva. Malá Jasenica prešla pod majetok panstva Bytča (uvádza sa v jeho urbári v roku 1592, 1673 a 1721) a Veľká Jasenica pod šľachtický rod Suňogovcov.
Malá Jasenica sa prvýkrát spomína v roku 1598 ako Kys Jeszenieze. Ďalšie názvy: 1773 Kis-Jeszenicz, 1786 Kisch-Jeszenitz, 1808 Kis Jeszenicza, Malé Jesenice, 1863-1902 Kisjeszenic, 1907-1913 Kisjeszence, 1920-1924 Malá Jesenica. Patrila zemianskej rodine Mikuláša Suňoga. Malá Jasenica patrila do panstva kniežaťa Esterháziho. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom a chovom dobytka. V 19.storočí tu bol pivovar, neskôr prestavaný na pálenicu, ktorá po čase zhorela. V 19.storočí Malú Jasenicu, ako súčasť hradného panstva Bytča, odkúpil obchodník s drevom Leopold Popper. Od neho ju v roku 1917 kúpila barónka Hanka a od nej tento majetok kúpil Eduard Schlesinger. Nakoniec ho kúpili gazdovia z Papradna a nasledovala parcelácia majetku. V roku 1598 mala 13 domov, v roku 1720 mala 8 daňovníkov, v roku 1784 mala 34 domov, 39 rodín a 215 obyvateľov, v roku 1828 mala 28 domov a 256 obyvateľov, v roku 1869 mala 228 obyvateľov, v roku 1880 mala 185 obyvateľov, v roku 1890 mala 196 obyvateľov, v roku 1900 mala 219 obyvateľov a v roku 1910 mala 200 obyvateľov.
V roku 1924 sa obce Veľká a Malá Jasenica pod spoločný názov Jesenica, od roku 1946 Jasenica. V obci sa v rokoch 1924-1948 nachádzali píly, mlyn a tehelňa. V roku 1930 mala obec 576 obyvateľov, v roku 1940 mala 682 obyvateľov, v roku 1950 mala 711 obyvateľov, v roku 1957 mala 165 domov a 742 obyvateľov, v roku 1961 mala 855 obyvateľov, v roku 1970 mala 933 obyvateľov, v roku 1980 mala 948 obyvateľov, v roku 1991 mala 945 obyvateľov, v roku 2001 mala 948 obyvateľov, v roku 2009 mala 1.030 obyvateľov, v roku 2011 mala 1.051 obyvateľov a v roku 2015 mala 1.095 obyvateľov. Na začiatku 20.storočia chodila väčšina obyvateľov na sezónne poľnohospodárske práce do južných okresov Slovenska, do Rakúska a Nemecka. V rokoch 1923 a 1926 zasiahli obec veľké povodne. Počas SNP pôsobili v okolí partizánske skupiny. V 20.storočí väčšina obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch v Považskej Bystrici a Púchove, časť v lesoch.
História osídlenia územia
Pri kopaní základov miestnej školy v polohe Chmelínec sa našlo sídlisko a popolnicové pohrebisko z mladej bronzovej doby (mladšia bronzová doba) z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l. z lužickej kultúry. Našlo sa tu viac ako 50 žiarových hrobov, vyhĺbené boli v hĺbke 60-120cm. Na skúmanej ploche sa pod 20-30cm hrubou ornicou nachádzala 30-40cm hrubá vrstva čiernej hliny, v spodnej časti už zmiešaná so štrkom. V tejto hĺbke sa ukazovali aj kamene a pieskovcové platne prikrývajúce hroby. Odkrylo sa celkom 53 hrobov. Odkryté tu boli jamové, popolnicové a kombinované hroby. Boli tu zistené tri rozmery hrobových jám (60x80cm, 30x40cm a 50x60cm). Boli to nadol sa zužujúce priehlbyiny oválneho a lebo kruhového tvaru. Hĺbka bola 60-130cm. Hroby sa označovali kameňmi v tvare mohyliek. Mohyliek bolo celkom 8. Pod nimi sa našlo viac hrobov, v štyroch prípadoch iba jeden hrob. Celá plocha pohrebiska mohla mať rozmery 30x50m. Najčastejšími nálezmi boli črepy, ale aj bronzový nôž. Pohrebisko pravdepodobne slúžilo širšiemu okoliu.
V častiach Predná hôrka a Hradište sa našli nálezy z konca kamennej doby. Poloha Hradište bola osídlená okrem prelomu letopočtov aj vo veľkomoravskom období. V polohe Hradište sa síce nezistili viditeľné valy, ale zato tu bola objvená kultúrna vrstva a prepálená hlina s nálezmi keramiky z neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l. – 700/400 p. n.l.) a mladej železnej doby (laténska doba) (400 p. n.l. – 0). Lokalita patrí medzi významné pamätníky lužicej a púchovskej kultúry v regióne a možno ju považovať za súčasť rozsliahlého sídliska, ktoré sa nachádzalo v polohe Mikulské pole medzi vrchmi Klapy a Hradište. Množstvo málezov najmä keramiky datuje osídlenie do obdobia mladej (mladšej) bronzovej doby (1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l.) až po koniec starej železnej doby (halštatská doba) (700 p. n.l. – 400 p. n.l.). Okrem črepov lužickej kultúry sa tu našli aj kamenné osličky a tiež forma na odlievanie bronzových špirálok, vyrobená z pieskovca. V rímskej dobe (0 – 380) sa na Hradišti nachádzala pozorovateľňa. Bola súčasťou ochrany severnej hranice R9mskej ríše.
Z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0 sa v častiach Predná hôrka, Hradište a na Záklapí našli grafitové črepy.
Zaujímavosti v obci a okolí
Kostol svätého Michala Archanjela.
Kríže: Pred obcou, Lokalita Borie.
Chránené a významné stromy: Jasenická lipa, Pamätný strom.
Turistický chodník KST: 2695.
