Púchov - Krížom-krážom Slovenskom

Poloha

Mesto leží v Ilavskej kotline, na rozhraní Bielych Karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov. Leží na sútoku riek Váh a Biela voda.

Najvyšší bod: Bezmenná kóta 742,5m severovýchodne od vrchu Široké (771,1m).

Najnižší bod: Hladina rieky Váh pri výtoku z katastra mesta (255m).

História mesta

Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1243 v darovacej listine kráľa Bela IV. Spomína sa v nej muž menom Puch, vlastník rovnomennej osady. Jej založenie možno datovať už do obdobia okolo roku 1100, kedy sa ľud po opätovnom zničení hrádku a ich sídliska pri Púchovskej skale Maďarmi pravdepodobne presťahoval na rovinu pod touto skalou. Ďalšie názvy: 1332-1337 Poho, 1409 Puchou, 1469 Puchow. Od 15.storočia (1470) sa Púchov stal zemepanským mestečkom. Púchov sa ešte na začiatku 17.storočia delil na tri samosprávy: časť mesta patrila potomkom Pucha, významnej šľachtickej rodine Marcibáni (vlastnila mesto až do 2.polovice 19.storočia) a ako majitelia sa prvýkrát spomínajú v listine z roku 1469, časť patrila Lednickému panstvu a tretia časť bola Púchovská, tzv. Moravská ulica s vlastnou samosprávou (bola z mesta vyčlenená osobitným privilégiom). Ulica, na ktorej sa v 1.polovici 17.storočia, po bitke na Bielej hore, usídlili českí a moravskí exulanti utekajúci z Českého kráľovstva pred protireformáciou, sa stala centrom remeselníctva, najmä súkenníctva (v 2.polovici 17.storočia tu bolo až 45 dielní a v roku 1761 až 68 dielní) a hrnčiarstva. Od roku 1649 je mesto držiteľom jarmočných práv. V roku 1650 mesto navštívil Jan Amos Komenský. V roku 1598 malo mestečko 51 domov, v roku 1784 malo 166 domov (Moravská ulica 73 domov), v roku 1828 malo 128 domov, v roku 1869 malo 1.426 obyvateľov, v roku 1880 malo 1.364 obyvateľov, v roku 1890 malo 1.424 obyvateľov, v roku 1900 malo 1.529 obyvateľov, v roku 1910 malo 1.540 obyvateľov, v roku 1921 malo 1.639 obyvateľov, v roku 1930 malo 1.662 obyvateľov, v roku 1940 malo 3.272 obyvateľov, v roku 1948 malo 4.219 obyvateľov, v roku 1961 malo 7.005 obyvateľov, v roku 1970 malo 9.316 obyvateľov, v roku 2011 malo 18.411 obyvateľov, v roku 2012 malo 18.297 obyvateľov, v roku 2013 mala 18.287 obyvateľov, v roku 2014 malo 18.182 obyvateľov a v roku 2015 malo 18.084 obyvateľov. Počas stavovských povstaní bolo mesto sústavne drancované striedavo cisárskymi a stavovskými vojskami. V roku 1728 získal Púchov jarmočné právo, ktoré bolo rozšírené v roku 1835. Po útlme rozvoja mesta v 18.storočí dochádza k zlepšeniu pomerov v 2.polovici 19.storočia vybudovaním železnice. Koncom 19.storočia sa v meste uchytila výroba vychýrenej modrotlače. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, remeslami a obchodom. Po roku 1918 boli obyvatelia roľníkmi a remeselníkmi, mnohí odchádzali na sezónne poľnohospodárske práce na južné Slovensko a do cudziny. Od začiatku 20.storočia sa objavujú prvé fabriky, postupne Syderolit a Syenit na výrobu škridlíc, prvá slovenská továreň na odevy Rolný (dnes Makyta) a nakoniec aj výrobňa pneumatík (dnes Continental). V roku 1935 bola vybudovaná železnica Púchov – Horní Lideč. Koncom 40.rokov 20.storočia sa tu začali budovať odevné závody firmy Rolný a rozširovať výroba krytiny. Po roku 1945 nastal rozvoj ďalších odvetví priemyslu. V 20.storočí väčšina obyvateľov pracovala v miestnych závodoch (Makyta, Gumárne 1.mája – dnes Continental) a v závodoch v Považskej Bystrici a Dubnici nad Váhom. Uznesením p2/c87/1990 účinným od 24.11.1990 bol Púchovu potvrdený štatút mesta.

História osídlenia územia

Hradisko Skala.

Hradisko na vrchu Hradište.

Na území mesta bolo nalezených niekoľko veľkomoravských osád.

V mestskej časti Horné Kočkovce sa našli kamenné nástroje.

V roku 2014 bolo pri výstavbe železničnej stanice v jej priestoroch objavené sídlisko z mladej bronzovej doby (mladšia bronzová doba) z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l., neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l. – 700 p. n.l.) a vrcholného stredoveku (1.000 – 1.375). Našli sa tu úlomky keramiky z okruhu lužickej kultúry, časť bronzovej spony z neskorej bronzovej doby, fragmenty mazanice so zachovanými otlačkami kultúrnych rastlín (obilia) a drevených konštrukčných prvkov (preklady stien). Predpokladá sa, že ide o časť širšieho sídliska. Sídlisko neďaleko železničnej stanice je pravdepodobne súčasťou väčšieho sídelného komplexu (spolu s hradiskom na Skale, hradiskom v Horných Kočkovciach a pohrebiskom na sídlisku Pod Lachovcom). Spolu ide o 65 sídliskových objektov.

Z obdobia slovanského sa v mestskej časti Nosice na úpätí vrchu Hrbeň nachádza včasnoslovanské pohrebisko objavené v roku 1950. Odkryté boli tri hroby obsahujúce črepy z ručne vyrobených nádob z hliny premiešanej so sľudou a drobnými kamienkami ako aj nádob vyrobených na hrnčiarskom kruhu s vytiahnutým hrdlom.

Mestské časti

Horné Kočkovce

Prvá písomná zmienka o obci s farou je z roku 1332, kedy sa spomína ako Hoczak (ďalšie názvy: 1407 Felse Hochk, 1462 Hochkowcz, 1473 Felsew Kochkowycz, 1773 Horne Koczkocze, 1828 Horné Kočkowce). Obec patrila rodine Lieskovských, neskôr panstvu Košeca. V roku 1598 mala 35 domov, v roku 1784 mala 61 domov, v roku 1828 mala 67 domov, v roku 1869 mala 528 obyvateľov, v roku 1880 mala 535 obyvateľov, v roku 1890 mala 583 obyvateľov, v roku 1900 mala 681 obyvateľov, v roku 1910 mala 825 obyvateľov, v roku 1921 mala 933 obyvateľov a v roku 1930 mala 1.050 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. K Púchovu bola obec pripojená v roku 1926.

Hoštiná

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1471, kedy sa spomína ako Hoschyna (ďalšie názvy: 1475 Hostyna, 1507 Hoschyna, 1598 Hosstina, 1773 Hoscena, 1808 Hoscina). Patrila panstvu Lednica, neskôr časť Medňanskovcom. V roku 1598 mala obec 14 domov, v roku 1784 mala 75 domov, v roku 1828 mala 73 domov, v roku 1869 mala 451 obyvateľov, v roku 1880 mala 381 obyvateľov, v roku 1890 mala 422 obyvateľov, v roku 1900 mala 470 obyvateľov, v roku 1910 mala 485 obyvateľov, v roku 1921 mala 488 obyvateľov, v roku 1930 mala 532 obyvateľov, v roku 1940 mala 531 obyvateľov, v roku 1948 mala 444 obyvateľov, v roku 1961 mala 447 obyvateľov a v roku 1970 mala 394 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Začiatkom 20.storočia odchádzali ako sezónni poľnohospodárski robotníci do cudziny. Zaoberali sa aj domácimi remeslami (košikárstvo, výroba krosien). V 20.storočí časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch na okolí. Mestskou časťou Púchova sa stala v roku 1979.

Hrabovka

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1388, kedy sa spomína ako Hraboka (ďalšie názvy: 1469 Hrabovka, 1520 Gabovka). Patrila zemianskym rodinám Slopňanských, Zamaróczyovcov, neskôr panstvu Lednica. V roku 1598 mala obec 7 domov, v roku 1828 mala 13 domov, v roku 1869 mala 98 obyvateľov, v roku 1880 mala 108 obyvateľov, v roku 1890 mala 106 obyvateľov, v roku 1900 mala 114 obyvateľov, v roku 1910 mala 154 obyvateľov, v roku 1921 mala 165 obyvateľov, v roku 1930 mala 169 obyvateľov a v roku 1940 mala 182 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. K Púchovu bola pripojená v roku 1943.

Ihrište

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1471, kedy sa spomína ako Ihrzysche (ďalšie názvy: 1475 Hrysche, 1515 Ihrysche, 1598 Ihrisscze). Patrila hradnému panstvu Lednica. V roku 1598 mala obec 11 domov, v roku 1784 mala 29 domov, v roku 1828 mala 30 domov, v roku 1869 mala 149 obyvateľov, v roku 1880 mala 144 obyvateľov, v roku 1890 mala 140 obyvateľov, v roku 1900 mala 154 obyvateľov, v roku 1910 mala 194 obyvateľov, v roku 1921 mala 188 obyvateľov, v roku 1930 mala 138 obyvateľov, v roku 1940 mala 141 obyvateľov, v roku 1948 mala 143 obyvateľov, v roku 1961 mala 176 obyvateľov a v roku 1970 mala 165 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvo. Na začiatku 20.storočia mnohí odchádzali na sezónne poľnohospodárske práce do Čiech. V 20.storočí časť obyvateľov pracovala v priemyselných a iných podnikoch v Púchove. Mestskou časťou Púchova sa obec stala v roku 1979.

Nosice

Obec sa spomína od roku 1407 ako Nazzych (Nozzych). Ďalšie názvy: 1408 Nosych, 1467 Nosicze, 1786 Dolné Nosice, 1920 Nosice. Patrila zemianskej rodine Lieskovských, ktorá sa v roku 1467 stala majiteľom panstva Košeca a natrvalo pričlenila obec k panstvu. Dedičnými richtármi boli Púchovskovci. V roku 1598 mala obec 21 domov, v roku 1784 mala 57 domov, v roku 1828 mala 49 domov, v roku 1869 mala 351 obyvateľov, v roku 1880 mala 367 obyvateľov, v roku 1890 mala 435 obyvateľov, v roku 1900 mala 508 obyvateľov, v roku 1910 mala 614 obyvateľov, v roku 1921 mala 613 obyvateľov, v roku 1930 mala 661 obyvateľov, v roku 1940 mala 682 obyvateľov, v roku 1948 mala 675 obyvateľov, v roku 1961 mala 893 obyvateľov a v roku 1970 mala 630 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Od 19.storočia tu pracovali dve pálenice. Začiatkom 20.storočia sa obyvatelia zaoberali aj košikárstvom a výrobou dreveného poľnohospodárskeho náradia.Rozvinuté bolo ovocinárstvo. Pri výstavbe vodnej nádrže po roku 1945 bola časť obce zaplavená. V 20.storočí väčšina obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch v Považskej Bystrici a v Púchove.

Púchov

Vieska-Bezdedov

Prvá písomná zmienka o obci Vieska je z roku 1388, kedy sa spomína ako Wezka (ďalšie názvy: 1504 Wazka, 1518 Wezka, 1773 Vieska). Patrila panstvu Lednica, neskôr zemanom (rodina Kvassayovcov). V roku 1598 mala 16 domov, v roku 1784 mala 26 domov a v roku 1828 mala 29 domov. Obec Vieska-Bezdedov vznikla zlúčením obcí Vieska a Bezdedov v polovici 19.storočia. Prvá písomná zmienka o obci Bezdedov pochádza z roku 1471, kedy je doložená v majetku panstva Lednica. V roku 1784 mal Bezdedov 14 domov a v roku 1828 mal 16 domov. Spojená obec Vieska-Bezdedov mala v roku 1869 mala 221 obyvateľov, v roku 1880 mala 203 obyvateľov, v roku 1890 mala 194 obyvateľov, v roku 1900 mala 228 obyvateľov, v roku 1910 mala 210 obyvateľov, v roku 1921 mala 203 obyvateľov, v roku 1930 mala 176 obyvateľov, v roku 1940 mala 202 obyvateľov a v roku 1948 mala 190 obyvateľov. Začiatkom 20.storočia obyvatelia obce Vieska-Bezdedov pracovali v poľnohospodárstve, časť odchádzala na sezónne poľnohospodárske práce na južné Slovensko. Po 2.svetovej vojne obyvatelia pracovali v priemyselných podnikoch v Púchove. K Púchovu bola obec pričlenená v roku 1960.

Zaujímavosti v meste a okolí

Fontány: Baróna Hoenninga.

Historické budovy: Budova evanjelickej fary, Župný dom, Malý župný dom.

Kaplnky: Svätého Jána Nepomuckého v Nosiciach, Panny Márie.

Kostoly: Evanjelický kostol, Kostol všetkých svätých v Horných Kočkovciach, Kostol všetkých svätých v Púchove.

Pamätné tabule: Vladimírovi Royovi, Janovi Amosovi Komenskému, Tešedíkovcom.

Pamätník, pomníky a pamätné miesta: Pomník obetiam vojen.

Praveké hradiská a sídliská: Hradisko Skala, Hradisko na vrchu Hradište.

Sochy a busty: Socha Madony, Socha svätého Jána Nepomuckého, Socha svätého Jozefa.

Technické pamiatky a stavby: Vodná elektráreň Nosice, Dielňa modrotlače.

Významné hroby, náhrobníky a pohrebné kaplnky: Pohrebná kaplnka Augustína Floriána Baloga, Hrob baróna Hoenninga.

Zvonice: Ihrište, Vieska-Bezdedov.