Kazateľ, básnik, náboženský spisovateľ. Narodil sa 11.11.1712 v Czarnom Dunajci, Poľsko, zomrel 4.6.1787 v Horovciach. Pochovaný bol v Pruskom. Otec Kazimír Gavlovič, matka Barbora, rodená Jugarzanková. Od útleho detstva žil na území Slovenska v prostredí Trstenej. V nej vychodil základnú školu. V rokoch 1725-1726 bol žiakom nižšej gramatickej triedy školy v Žiline, neskôr študoval na piaristickom gymnáziu v Ružomberku. V roku 1733 vstúpil do Salvatoriánskej provincie františkánskej rehole v Hlohovci, kde ho priťahoval mravný ideál dobrovoľnej chudoby a pomoci slabším. V tom čase si zmenil meno Martin na rehoľné Hugolín. Po noviciáte v kláštore v Pruskom v rokoch 1733-1734 študoval v rokoch 1734-1736 rehoľné štúdium filozofie vo františkánskom kláštore v Beckove. Od roku 1736 študoval teológiu v Žiline. V roku 1738 ho v duchu dobových zvyklostí vysvätili za kňaza už ako poslucháča štvrtého semestra. Štúdium teológie v Žiline ukončil v roku 1742, kde potom do roku 1743 pôsobil ako kazateľ a hospodársky správca kláštora. V rokoch 1743-1744 pôsobil vo františkánskom kláštore v Beckove, v rokoch 1744-1787 v kláštore v Pruskom a v rokoch 1775-1787 ako dvorný kaplán a vychovávateľ v rodine Madočániovcov v Horovciach. Pľúcna choroba a jej liečba ho priviedla k pobytom na salašoch, kde čerpal námety na svoje diela, ktoré písal v slovakizovanej češtine. Bol jednou z výrazných osobností františkánskej rehole, ktoré sa najmä v 2.polovici 18.storočia významne podieľali na formovaní slovenskej barokovej kultúry a myslenia. Napísal diela Valaská škola mravov stodola (1755), Qualis vita mors est ita (1749), Škola kresťanská z veršami zvázaná (1758), Škola duchovní (1777), Kameň ku pomoci (1779), Kniha o márnosti svetskej (1780). Ako vychovávateľ Madočániovcov zostavil didaktickú príručku Peťsto naučení o dobrých mravoch (1782).
