Kšinná

Kšinná

Poloha

Obec leží v severovýchodnej časti okresu v Strážovských vrchoch na sútoku riek Radiša, Kšinka a Závada.

Najvyšší bod: Suchý vrch (1.027,8m).

Najnižší bod: Hladina riečky Radiša pri výtoku z katastra obce (295m).

História obce

Obec sa spomína v roku 1352 ako villa Xynna (ďalšie názvy: 1382 Kessyna, 1485 Ksyna, 1598 Ksynna). Patrila panstvu Uhrovec, začas aj panstvu Beckov. V roku 1555 bolo v chotári obce 42 usadlostí, v roku 1598 mala mlyn a 39 domov, v roku 1720 mala 2 mlyny, v roku 1784 mala 81 domov, v roku 1828 mala 71 domov, v roku 1869 mala 955 obyvateľov, v roku 1880 mala 899 obyvateľov, v roku 1890 mala 1.018 obyvateľov, v roku 1900 mala 1.155 obyvateľov, v roku 1910 mala 1.280 obyvateľov, v roku 1921 mala 1.393 obyvateľov, v roku 1930 mala 1.342 obyvateľov, v roku 1940 mala 1.325 obyvateľov, v roku 1948 mala 949 obyvateľov, v roku 1961 mala 1.102 obyvateľov, v roku 1970 mala 923 obyvateľov a v roku 2021 mala 487 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, v obci boli tri mlyny. V obci bola paličkáreň, rozvinuté pasienkarstvo, drevorubačstvo a ovocinárstvo. Veľké množstvo dopestovaného ovocia spracovávali v kamenných sušiarňach a v 19.storočí v dvoch páleniciach. Začiatkom 20.storočia obyvatelia odchádzali na sezónne práce a časť sa vysťahovala do cudziny. Počas SNP obyvatelia obce podporovali partizánske skupiny pôsobiace v okolí. Dňa 21.11.1944 jednotky Edelweiss obsadili obec a postrieľali 18 obyvateľov židovského pôvodu. V 20.storočí časť obyvateľov pracovala v podnikoch v Bánovciach nad Bebravou.

História osídlenia územia

Územie obce bolo osídlené už v mladej kamennej dobe (neolit) v období 5.700 p. n.l. – 5.200 p. n.l. Bolo tu odkryté sídlo lengyelskej kultúry.

Sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladej (mladšej) bronzovej doby z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l.

Hrobové nálezy z doby sťahovania národov (380-500).

Nálezy rôznych kultúr. Najvýznamnejšie sú slovanské sídliskové nálezy z 8.-12.storočia.

Miestne časti

Kšinná

Rakovec

Závada pod Čiernym vrchom

Pôvodne samostatná obec sa prvýkrát písomne spomína v roku 1481 ako Zawada (ďalšie názvy: 1483 Zawoda, 1485 Zawada, 1960 Závada pod Čiernym Vrchom). Vznikla v 15.storočí (1481) valašskou kolonizáciou. Patrila panstvu Uhrovec. V roku 1598 mala mlyn a 19 domov, v roku 1784 mala 51 domov, v roku 1828 mala 37 domov, v roku 1869 mala 385 obyvateľov, v roku 1880 mala 385 obyvateľov, v roku 1890 mala 428 obyvateľov, v roku 1900 mala 500 obyvateľov, v roku 1910 mala 559 obyvateľov, v roku 1921 mala 598 obyvateľov, v roku 1930 mala 570 obyvateľov, v roku 1940 mala 594 obyvateľov, v roku 1948 mala 369 obyvateľov, v roku 1961 mala 397 obyvateľov a v roku 1970 mala 300 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, chovom dobytka a ovocinárstvom. Obchodovali s drevom a drevenými výrobkami. Niektorí odchádzali na sezónne práce a mnohí sa vysťahovali. V 20.storočí časť obyvateľstva pracovala v priemyselných závodoch na okolí.

Zaujímavosti v obci a okolí

Kostoly: Evanjelický kostol, Kostol svätého Kozmu a Damiána.

Pamätná tabuľa padlým hrdinom.

Pamätníky, pomníky a pamätné miesta: Padlým partizánom v Kšinnej, Obetiam 2.svetovej vojny v Závade pod Čiernym vrchom.

Príkostolný cintorín.

ÚEV: Kňaží stôl (SKUEV0275), Rokoš (SKUEV0128).

CHVÚ Strážovské vrchy.

Vrchy a sedlá: Suchý vrch (1.027,8m).

Turistické chodníky KST: 0708, 2431, 2448, 2608, 5133, 5134, 5410, 8136.