Poloha
Obec leží v južnej časti okresu v Podunajskej pahorkatine.
Najvyšší bod: Bezmenná kóta v lokalite Hlboké na severovýchodnej hranici katastra obce (255m).
Najnižší bod: Hladina riečky Livina pri výtoku z katastra obce (212m).
História obce
Obec sa spomína v roku 1329 ako utraque Libaha (ďalšie názvy: 1373 Liboha, 1397 Lubicha, 1412 Lybiha, Libika, 1808 Libichava). Pôvodne patrila bánovi Bečendovi z rodu Hont-Poznanovcov, neskoršie Erdödiovcom, v roku 1731 provizorátu Malé Hoste. V roku 1787 mala mlyn a 17 domov, v roku 1828 mala 14 domov, v roku 1869 mala 102 obyvateľov, v roku 1880 mala 99 obyvateľov, v roku 1890 mala 112 obyvateľov, v roku 1900 mala 115 obyvateľov, v roku 1910 mala 125 obyvateľov, v roku 1921 mala 157 obyvateľov, v roku 1930 mala 149 obyvateľov, v roku 1940 mala 205 obyvateľov, v roku 1948 mala 206 obyvateľov, v roku 1961 mala 212 obyvateľov a v roku 1970 mala 260 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a spracovaním dreva. Začiatkom 20.storočia pracovali na veľkostatku E. Andreanskej. V 20.storočí časť obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch v Partizánskom a v Bánovciach nad Bebravou. V roku 1991 sa stala samostatnou obcou, predtým bola časťou obce Veľké Hoste.
História osídlenia územia
Územie obce bolo osídlené už v mladej kamennej dobe (neolit) v období 5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l. Sídlil tu ľud lengyelskej kultúry z mladého neolitu (4.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l.). Našli sa črepy z hrubej keramiky a fragment hladenej kamennej sekery.
V lokalite Chrástky boli odhalené sídliská a pohrebiská z okruhu lužickej kultúry z mladej (mladšej) bronzovej doby z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l., slovanský mohylník s popolnicovými a kostrovými hrobmi.
Z obdobia Veľkomoravskej ríše (833-907) sa našla keramika a pozostatky kamennej pece.
Zaujímavosti v obci a okolí
