Poloha
Obec leží vo východnej časti okresu v Strážovských vrchoch na brehoch rieky Radiša.
Najvyšší bod: Bezmenná kóta 682,6m na hranici katastra severovýchodne od vrchu Skalky (558,5m).
Najnižší bod: Hladina rieky Radiša pri výtoku z katastra obce (254m).
História obce:
Súčasná obec vznikla zlúčením dvoch pôvodne samostatných obcí Žitná a Radiša v roku 1961. Pričlenili sa k ním i osady Karolintál a Marušiná. V rokoch 1836-1838 v časti Karolintál začala pracovať sklárska huta, ktorá vyrábala fľaše, poháre a cylindre na petrolej. Huta zanikla v roku 1909, kedy bola presťahovaná do Lednických Rovní. V 20.storočí obyvatelia popri poľnohospodárstve pracovali v priemyselných závodoch v Uhrovci a v Bánovciach nad Bebravou. V roku 1961 mala obec 703 obyvateľov, v roku 1970 mala 684 obyvateľov, v roku 2018 mala 450 obyvateľov, v roku 2019 mala 445 obyvateľov, v roku 2020 mala 448 obyvateľov, v roku 2021 mala 446 obyvateľov a v roku 2022 mala 442 obyvateľov.
História osídlenia územia
Miestne časti
Radiša
Pôvodná osada Radis pravdepodobne stála už v roku 863. Prvá písomná zmienka o obci Radiša je z roku 1295 a spomína sa ako Radys (ďalšie názvy: 1389 Radych, 1481 possesio Radysna, 1598 Radissa). Vlastnil ju Matúš Čák Trenčiansky, po jeho smrti v roku 1321 až do roku 1389 uhorskí králi Karol Róbert a jeho syn Ľudovít z rodu Anjou. Po nich mala obec mnohých iných majiteľov. V roku 1372 prešla obec na zákupné právo. Neskôr bola obec súčasťou panstva Uhrovec. V roku 1598 mala mlyn a 17 domov, v roku 1720 mala 8 daňovníkov, v roku 1784 mala 19 domov, 25 rodín a 152 obyvateľov, v roku 1828 mala 16 domov a 168 obyvateľov, v roku 1869 mala 155 obyvateľov, v roku 1880 mala 159 obyvateľov, v roku 1890 mala 180 obyvateľov, v roku 1900 mala 247 obyvateľov, v roku 1910 mala 276 obyvateľov, v roku 1921 mala 293 obyvateľov, v roku 1930 mala 288 obyvateľov, v roku 1940 mala 304 obyvateľov a v roku 1948 mala 2013 obyvateľov. Začiatkom 20.storočia sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, pestovali konope a odchádzali na sezónne práce. V rokoch 1925-1940 premávala okolo obce úzkokoľajná železnica na zvoz dreva z Kšinnej do Bánoviec nad Bebravou.
Žitná
Prvá písomná zmienka o obci Žitná je z roku 1295, kedy sa spomína ako possesio Sythna (ďalšie názvy: 1483 Sithna, Sithne, 1493 oppidum Zythna, 1598 pagus Zitthna). Majiteľmi obce boli uhorskí králi Karol Róbert a jeho syn Ľudovít z rodu Anjou. Neskôr obec patrila veľmožovi Štiborovi z Beckova a po nich rodine Pongrácovcov. Až do roku 1481, kedy vznikla obec Uhrovské Podhradie, obec plnila úlohu vlastného podhradia pod hradom Uhrovec. V roku 1493 sa už spomína ako poddanské mestečko panstva Uhrovec. Bola tu mýtna stanica, neskôr dva panské majere, pivovar a panský mlyn. V roku 1598 mala mlyn a 37 domov, v roku 1720 mlyn a 12 daňovníkov, v roku 1784 mala 45 domov, 54 rodín a 292 obyvateľov, v roku 1828 mala 33 domov a 302 obyvateľov, v roku 1869 mala 454 obyvateľov, v roku 1880 mala 479 obyvateľov, v roku 1890 mala 478 obyvateľov, v roku 1900 mala 602 obyvateľov, v roku 1910 mala 506 obyvateľov, v roku 1921 mala 529 obyvateľov, v roku 1930 mala 511 obyvateľov, v roku 1940 mala 481 obyvateľov a v roku 1948 mala 423 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom. V roku 1890 zasiahol obec veľký požiar. Začiatkom 20.storočia časť obyvateľov pracovala v poľnohospodárstve, značná časť odchádzala na sezónne práce.
Zaujímavosti v obci a okolí
Turistické chodníky KST: 2449, 2608, 8136.
