Prameň s prírodnou liečivou vodou nazývaný Mária. V minulosti sa nazýval aj Šťavica. Bol známy už v 18.storočí, keď o ňom v roku 1731 písal Ján Turzo a uvádzal, že je využívaný na močenie konope. Matej Bel vo svojom diele Notitia Hungariae novae historico-geographica v roku 1745 opisuje jeho liečivé účinky. Na kúpeľné účely sa začal používať na prelome 17. a 18.storočia, kedy grófka Breunerová dala vykopať nádrž na kúpeľ. Naozajstné kúpele sa začali budovať v roku 1894 richtárom Fojtíkom, oficiálne boli otvorené v roku 1910. V roku 1920 bol prameň zachytený do 1,5m hlbokej kopanej studne, vystuženej betónovými rúrami. V súčasnosti je zachytený do rúrky, ktorá je umiestnená pred kaplnkou. Výdatnosť prameňa je pomerne nevyrovnaná, v roku 1972 bola udávaná 28l/min. Ide o slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovo-síranovú, vápenato-sodnú a sírnu vodu s teplotou 20,8°C. Voda má výnimočné chemické zloženie s liečivými účinkami pri reumatizme kostí, svalov, kĺbov, pri kožných chorobách, chronickej neuralgii a pri otravách ťažkými kovmi. Ako pitná kúra sa dá užívať pri chronických kataroch dýchacích ciest a pri niektorých chorobách pečene. Na Slovensku sa už nikde nenachádza ďalší zdroj s rovnakým chemickým zložením. Prameň má jedinečné zemito-sírne zloženie podobné minerálnej vode v Trenčianskych Tepliciach. V súčasnosti sa využíva na pitie výletníkmi a miestnymi občanmi. Nachádza sa v Beluši, v lokalite Belušské Slatiny v nadmorskej výške 301m, priamo v Kaplnke Lurdskej Panny Márie.
