Zliechovská hornatina

Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Strážovských vrchov.

Poloha: Nachádza sa v jeho centrálnej, najvyššej časti. Na severe ho ohraničuje Považské podolie (podcelok Podmanínska pahorkatina), Súľovské vrchy (podcelok Súľovské skaly), Žilinská kotlina (podcelky Domanižská kotlinaRajecká kotlina) a Malá Fatra (podcelok Lúčanská Fatra), na východe a juhu Hornonitrianska kotlina (podcelky Prievidzská kotlina a Rudnianska kotlina) na juhu podcelky Malá Magura a Nitrické vrchy a Podunajská pahorkatina (podcelok Nitrianska pahorkatina), a na západe podcelok Trenčianska vrchovina.

Okresy: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Trenčín, Žilina.

Rozloha:

Najvyšší bod: Strážov (1.213,0m).

Najnižší bod:

Geologická stavba: Jeho tvárnosť určuje odlišná odolnosť hornín troch na seba položených príkrovov. Podcelok je budovaný horninami krížňanského príkrovu, pričom ide najmä o slieňovce a pieskovce. Na horninách krížňanského príkrovu vznikli depresie. Tvrdšie horniny chočského príkrovu sa stali základom pre vznik horských chrbtov. Posledné zvyšky strážovského príkrovu, zloženého z tvrdých wettersteinských vápencov tvoria najvyššie vrcholy pohoria.

Reliéf:

Lesné porasty:

Vodstvo:

Rastlinstvo:

Živočíšstvo:

Klimatické pomery:

Delenie: Zliechovská hornatina sa delí na 10 geomorfologických častí: Strážov, Belianska vrchovina, Temešská vrchovina, Zliechovská kotlina, Belianska kotlina, Čičmianska kotlina, Javorinka, Basky, Slatinská brázda a Kňaží stôl.