Na Mesteckej skale sa nachádzalo menšie opevnenie z okruhu púchovskej kultúry z konca 1.storočia p. n.l. Hrádok bol z veľkej časti zničený miestnym kameňolomom, ktorý sa využíval od roku 1956. Pôvodné hradisko bolo zničené ohňom, ale bolo znovu obnovené spolu s valom. Až v roku 1962 tu bol urobený záchranný archeologický výskum Považským múzeom v Žiline, pri ktorom sa zistilo, že objekt mal pôvodne rozmery asi 30x50m a bol opevnený zemito-kamenitým valom. Časti tohto valu sú v teréne viditeľné ešte dnes. Z doliny sem viedla cesta, ktorá je tiež využívaná dodnes. K skale sa blížila z východu, obišla ju z juhu a západu až do sedla medzi hradiskom a vrchom, odkiaľ sa točila k vstupnej bráne zo severu. Vstupná brána využívala priestor malej skalnej uníženej pukliny. Od brány k severovýchodu bol navŕšený obranný násyp, ktorý od severu bránil prístup na hradisko. Z južnej a západnej strany chránili hradisko strmé skalné steny. Výskum zachytil už iba zvyšok pôvodného hrádku, ale priniesol bohatú kolekciu nálezov najmä z obdobia, kedy bol hrádok vybudovaný. Príchodom Keltov sa začali používať nástroje, ktoré tu dovtedy neboli známe, a to nielen pri obrábaní a spracovaní dreva, ale najmä pri obrábaní pôdy a spracovaní obilnín. Práve k takýmto poľnohospodárskym nástrojom možno zaradiť železné krojidlo (čerieslo) a železnú motyku, ktoré dokumentujú vtedajšiu vysokú úroveň spracovania pôdy. Dokonalým vývojom prešiel však aj ďalší nástroj používaný vo vtedajších domácnostiach, kamenný mlyn (žarnov) na mletie obilia. Nález žarnova z Mestečka patrí k vôbec prvým tohto druhu na celom území osídlenom ľudom púchovskej kultúry, a jeho tvar možno považovať za prototyp ďalších podobných výrobkov používaných na tomto území. Lepšie spracovanie obilnín umožňovalo aj kvalitnejšiu prípravu potravín, ktoré zasa mali blahodarný vplyv na rozvoj spoločnosti a jej materiálnej i duchovnej kultúry. Ďalším dôležitým nástrojom objaveným na Mesteckej skale je menšia železná sekerka s tuľajkou a železné dláto na spracovanie dreva. Vysokú úroveň vtedy dosiahlo aj hrnčiarstvo. Našli sa tu úlomky keramiky z menších nádob na jedenie a veľkých nádob na uskladňovanie potravín (zásobnice). Okrem ručne vyrábanej keramiky sa tu objavujú výrobky vyrobené na hrnčiarskom kruhu. O výrobe látok hovoria najmä nálezy hlinených praslenov (závažie na vreteno pri výrobe nití na tkanie odevov) používaných pri pradení. Mestecká skala bola ale osídlená už v kamennej dobe. Dokazujú to nálezy kamennej sekery a troch trecích kameňov z mladej kamennej doby (neolit) (5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l.). Najintenzívnejšie bola osídlená v rímskej dobe (0 – 380) až do roku 400. Zo skaly bol výhľad prakticky na celú Púchovskú dolinu. Popod skalu viedla významná obchodná cesta cez Lyský priesmyk. Osídlenie hrádku patrilo k najvýznamnejším v celej Púchovskej doline. Mestecká skala sa nachádza nad obcou Mestečko, na pravom svahu Púchovskej doliny.
