Názov: Vršatský hrad, Levia skala.
Historické názvy: 1316 Oruslankw, 1348 Orozlankw, 1417 Orozlanky, 1447 castrum Lebenstein, 1491 Wrssatec, Oroslánkó, Lowenstein.
Poloha: Dnes už iba zrúcaniny stredovekého hradu nad obcou Vršatské Podhradie. Horný hrad sa nachádza na vápencových útesoch v nadmorskej výške približne 797m, dolný hrad v nadmorskej výške 750m.
Prístup: Hrad je prístupný z parkoviska nad obcou Vršatské Podhradie. Po asfaltovej ceste sa treba vrátiť približne 150m. Tu odbočuje chodník vpravo k Vršatskému hradnému bralu. Na rázcestí chodníka treba odbočiť vpravo k dolnému hradu. Prístup k hornému hradu je zakázaný. Po približne 10 minútach od odbočky prídete na nádvorie dolného hradu.
Vznik: Po zriadení Uhorského štátu tu postavili strážnu vežu s malým vojenským táborom, spomínaným v roku 1244. Chránila severné hranice a kontrolovala dôležitý priesmyk na Moravu. Kráľovský pohraničný hrad bol postavený pravdepodobne v 2.polovici 13.storočia. V 14.storočí tu už kamenný hrad stál a s výnimkou husitského obdobia v 15.storočí i naďalej podliehal kráľovi.
Staršie osídlenie: Strmým bralom chránený hradný kopec bol osídlený už v bronzovej dobe (2.300 p. n.l. – 700 p. n.l.). Vo veľkomoravskom období (833 – 907) tu bolo výšinné hradisko, ktoré mohlo slúžiť najmä ako refúgium pre obyvateľov sídliska, ktoré sa nachádzalo pod hradným vrchom.
Vlastníci: Pôvodne bol hrad kráľovským majetkom. Začiatkom 14.storočia (1316) patril hrad Matúšovi Čákovi Trenčianskému. Po jeho smrti sa vrátil do rúk kráľa Karola Róberta z Anjou a bol spravovaný kastelánmi. Postupne sa tu vystriedali viacerí majitelia. V roku 1325 hrad vlastnil Alexander Hedervári, po ňom sa v roku 1354 stal majiteľom jeho syn Mikuláš Hedervári. Kráľ Žigmund ho v roku 1394 daroval Štiborovi zo Štiboríc, ktorý v tom čase vlastnil aj hrad Beckov. Od roku 1407 hrad vystriedal viacerých majiteľov. V roku 1407 patril palatínovi Mikulášovi Garajovi a po ňom Žigmundovej manželke kráľovnej Barbore Cejlskej. V 1.tretine 15.storočia musel hrad odolávať husitským výpadom, keď tu v rokoch 1432-1434 pôsobil husitsky orientovaný kastelán Mikuláš Soboňa. Údajne sa tu usídlila aj husitská posádka. V tomto období došlo k značnému poškodeniu stavby a v takom zlom stave bol hrad v roku 1439 odovzdaný do rúk kráľovnej vdove Alžbete. V polovici 15.storočia získal hrad Ján Huňady. V roku 1470 kráľ Matej Korvín daroval hrad za zásluhy zemanom zo Slopnej, ktorí si zmenili meno na Oroszlánköi (Vršatecký). V roku 1576 prešiel do rúk zemepanského rodu Jakušičovcov, ktorý bol spríbuznený s rodom Slopňanských, a tí ho vlastnili až do jeho zániku. Posledným mužským potomkom z rodu Jakušičov bol Imrich, ktorý zomrel v roku 1695. V 2.polovici 17.storočia grófka vdova Serényiová poručila panstvo svojim zaťom Zichymu a Kohárymu. V roku 1699 hrad vlastnil generál Siegfried Krištof Breuner zo Stubingu, neskôr Königseggovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1917. Hrad bol sídlom panstva Vršatec, ku ktorému patrilo 9 obcí.
Stavebný vývoj: Hrad prešiel viacerými stavebnými úpravami. Neobyčajne členitý terén zapríčinil rozloženie objektu do dvoch výškových úrovní. Najstaršou stavbou z 13.storočia je najvyššie položená štvorboká veža na najvyššom bode brala, ktorá zabezpečovala výhľad do širokého okolia. Horný hrad obmedzovala rozloha vrcholu skalného útesu, ktorý sa kvôli veľkému sklonu nedal využiť celý. Prístup k bráne horného hradu bol komplikovaný, pretože najskôr stúpal svahom a potom serpentínami skalného výbežku, do ktorého vylámali schodisko. Prístup bol pôvodne prekrytý na spôsob tunela. K veži neskoršie pristavali ďalšie objekty horného hradu. Z nich sa zachovala klenbová pivnica čiastočne zasekaná do skaly. Pod horným hradom bola delová bašta chrániaca hrad od prístupovej cesty. K hornému gotickému hradu s vnútornou vežou prislúchalo nižšie položené predhradie. Hrad rozsiahlo prestavali v 1.polovici 15. a v 2.polovici 16.storočia. Na severnej dolnej terase bol vtedy z predhradia vybudovaný rozsiahly dolný hrad. Vtedy počas opevňovania bol na mierne vyvýšenom mieste vybudovaný renesančný palác s okrúhlou baštou v dolnej časti hradu. Nad vstupnou bránou bola strážnica a miestnosti pre hradnú posádku. Okrem rozsiahlych pivníc mal hrad aj koniareň, sklad obilia, mlyn, pivovar a pekáreň. Hrad bol opevnený delovými baštami v hradnom múre, polkruhovou baštou pri vstupe a v dolnom hrade boli pristavené obytné a prevádzkové budovy. Výslovne vojenská pevnosť dostávala pomaly aj obytný charakter. Jakušičovci hrad dobre opevnili. Vtedy už hrad ako sídlo panstva začína upadať. Panstvo sa v 17.storočí presťahovalo do kaštieľa v obci Pruské. Za protihabsburských povstaní niekoľkokrát vyhorel. V roku 1605 odolal hrad útoku Bočkajových povstalcov a v roku 1663 naň Turci ani nezaútočili. Hrad neskôr obsadili povstalecké vojská Imricha Tököliho a v roku 1680 ho dobilo a vypálilo cisárske vojsko. Vtedy ho nový majiteľ generál Siegfried Krištof Breuner zo Stubingu obnovil, ale povstalci Františka II. Rákociho ho v roku 1707 oslabili. Keď v nasledujúcom roku 1708 boli donútené odovzdať hrad cisárskym vojskám, náhodný výbuch pušného prachu zničil veľkú časť budov. Zvyšok potom podminovali a vyhodili do povetria so súhlasom vtedajšieho majiteľa grófa Königsegga na panovníkov rozkaz. Odvtedy je hrad v ruinách.
Interiér:
Exteriér: Do súčasnosti sa zachovalo niekoľko častí obvodových múrov. Z horného hradu sa zachovalo minimum.
Súčasnosť: Vzhľadom na nebezpečenstvo padajúcich častí horného hradu bol vstup do horného hradu zakázaný. Z hradu a hradného brala je nádherný kruhový výhľad.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Útočištná veža. Postavená bola v stredoveku v polovici 13.storočia. Prestavovaná bola v 15.storočí a v roku 1696. Mala štvoruholníkový pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu, bola trojpodlažná s pivnicou. Zanikla v roku 1708.
Hradný palác I. Severozápadná časť hradného jadra. Postavený bol v rannej gotike v polovici 13.storočia. Opravovaný bol v 15.storočí a v roku 1696. Zanikol v roku 1708. Mal lichobežníkový pôdorys a pravdepodobne tri podlažia s podpivničením.
Prvé predhradie:
Hradbový múr I. Juhovýchodná časť prvého predhradia. Postavený bol v 14.storočí. Prestavovaný bol v 15.storočí a v roku 1696. Zanikol v roku 1708.
Obytná stavba. Severozápadná časť prvého predhradia. Postavená bola v 15.storočí. Prestavovaná bola v roku 1696. Mala obdĺžnikový pôdorys, bola dvojpodlažná. Zanikla v roku 1708.
Hradné nádvorie I. Severovýchodne od hradného jadra. Postavené bolo v 13.storočí. Prestavované bolo v 15.storočí, v roku 1696. Malo polygonálny pôdorys. Zaniklo v roku 1708.
Schodisko. Severná časť prvého nádvoria. Postavené bolo v 13.storočí. Prestavované bolo v 15.storočí a v roku 1696. Zaniklo v roku 1708.
Druhé predhradie:
Hradbový múr II. Severozápadný a juhozápadný obvod druhého predhradia. Postavený bol v 15.storočí. Prestavovaný bol v roku 1696. Zanikol v roku 1708.
Hradný palác II. Severovýchodná časť druhého predhradia. Postavený bol v 15.storočí. Prestavovaný bol v roku 1696. Mal obdĺžnikový pôdorys a bol trojpodlažný. Zanikol v roku 1708.
Delová bašta I. Severná časť druhého predhradia, zvonku hradby. Postavená bola na prelome 16. a 17.storočia. Prestavovaná bola v roku 1696. Mala polygonálny pôdorys. Zanikla v roku 1708.
Hospodárska stavba I. Severné nárožie druhého predhradia. Bola postavená v 15.storočí. Prestavovaná bola v roku 1696. Mala lichobežníkový pôdorys, bola dvojpodlažná s jednotraktovou dispozíciou. Zanikla v roku 1708.
Veža opevnenia. V severozápadnej hradbe druhého predhradia. Bola postavená v 15.storočí. Prestavovaná bola v roku 1696. Mala kruhový pôdorys a jednopriestorovú dispozíciu. Zanikla v roku 1708.
Delová bašta II. Západné nárožie druhého predhradia. Postavená bola v renesancii na prelome 16. a 17.storočia. Prestavovaná bola v roku 1696. Mala pôdorys v tvare podkovy, jednopriestorovú dispozíciu a bola dvojpodlažná. Zanikla v roku 1708.
Hospodárska stavba II. Západná časť druhého predhradia. Postavená bola v 15.storočí. Prestavovaná bola v roku 1696. Mala obdĺžnikový pôdorys. Zanikla v roku 1708.
Hradné nádvorie II. Severozápadne od hradného jadra. Postavené bolo v 15.storočí. Prestavované bolo v roku 1696. Malo lichobežníkový pôdorys. Zaniklo v roku 1708.
