Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2013. Pôvodne gotická jednopodlažná kamenná stavba bola postavená pred rokom 1489. Postaviť ju dal Blažej Maďar, vtedajší majiteľ Ilavského hradu. Zvonica vtedy stála pri gotickom kostole, ktorý vežu nemal a dnes už nestojí. Do základov bol rozobraný na sklonku 18.storočia. Hranolová zvonica mala pôdorysné rozmery 7x7m. V roku 1622 pri veľkom požiari, pri ktorom zhoreli viaceré domy, bola poškodená a všetky zvony sa roztavili. V tom istom roku bola opravená. V roku 1625 si občania kúpili nový zvon, ďalšie darovali Ostrožičovci. Ďalší požiar zachvátil zvonicu v roku 1695, kedy zhorela strecha zvonice, ale zvony sa zachránili. Opäť bola opravená. Nákladnou barokovou prestavbou prešla v roku 1758, za peniaze kňaza, absolventa viedenskej univerzity, doktora filozofie Andreja Najzera. Bolo pristavané druhé poschodie s baňatou barokovou strechou. Túto strechu a tiež zvony zničil v roku 1894 ďalší požiar. V tom istom roku strechu nahradili jednoduchou v tvare ihlanu, ktorá je na zvonici dodnes. Zvonica bola opravovaná aj v roku 1959, tento letopočet je uvedený nad vchodom do veže. Je to hranolová murovaná stavba s barokovým štukovým rámovaním okolo otvorov. Má štvorcový pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu, je štvorpodlažná. Veža má vo vrchole malú makovicu s kovovým krížom. Na medziposchodí v interiéri veže sa nachádzajú pozostatky pôvodnej omietky. Možno tu vidieť renesančné sgrafitá ľudí, ktorí sa tu podpísali na steny. Na ďalšom poschodí ich je ešte viac. Majú formu mena, priezviska a roku, v ktorom bol nápis vyškriabaný do omietky. Najstaršie pochádza z roku 1645 a je pri ňom meno Andrej Vrba. Z toho istého roku sa zachoval aj nápis AD (Anno Domini) a pri ňom slovo Trh. Zrejme tu bol vtedy nejaký jarmok a pri tej príležitosti niekto udalosť zvečnil na stenu. Nie je isté, či uvedené mená patria vtedajším obyvateľom Ilavy, alebo niekomu, kto mestom iba prechádzal. Jedného obyvateľa sa ale medzi menami identifikovať dá. Je ním ilavský richtár Intibus, ktorý sa na stenu podpísal v roku 1827. Približne z rovnakého obdobia sa zachovalo jedno výnimočné sgrafito v tvare srdiečka. Najkrajším z celého priestoru je sgrafito Jakuba Hermana z roku 1648. Hodiny na veži pochádzajú zo začiatku 20.storočia. Sú na každej strane veže. Pod nimi sú zvukové okná so žalúziami, nižšie dve menšie okná tiež so žalúziami a pod ním ešte jedno menšie okno (iba nad vstupom je miesto tohto okna iluzívny výklenok). Zvony pochádzajú z roku 1924 a boli odliate v zvonolejárskej dielni v Trnave. Stavba stojí ako solitér na ulici Farská v centre Ilavy.
