Kultúra sa nazýva tiež kultúra s kanelovou keramikou alebo kultúra so žliabkovou keramikou. Badenská kultúra ja nazvaná podľa lokality Baden v Rakúsku (alebo podľa typickej výzdoby nádob kanelúrou). Spadá do medenej doby (eneolit) do obdobia približne 3.400 p. n.l. – 2.900 p. n.l., konkrétne do obdobia strednej medenej doby (stredný eneolit). V tomto období je opäť po dlhšom čase osídlené takmer celé Slovensko a opäť sa po dlhšom čase (prakticky prvý raz v období praveku) na území celého Slovenska vyskytuje jedna spoločná kultúra. Vznikla pravdepodobne ako zmes domácich a balkánsko-anatólskych prvkov. Charakteristická je pre ňu výzdoba nazývaná kanelúra. Dôvodom kultúrneho zjednotenia bolo pravdepodobne väčšie používanie vozov so záprahmi (dokumentujú to hlinené modely), ktoré zvýšilo mobilitu obyvateľstva. Poľnohospodársko-pastiersky ľud sídlil okrem nížin aj vo vyšších polohách (Spiš) v polozemniciach, ale i nadzemných stavbách. V starších skupinách prevládalo žiarové pochovávanie (Malá nad Hronom), v mladších kostrové pochovávanie so skrčencami. Do hrobu sa vkladala keramika, ozdoby z morských mušlí a medi, niekedy aj zbrane. S kultom súvisia aj hroby zvierat, 4m hlboké šachty so sediacimi kostrami ľudí (Šurany, časť Nitriansky Hrádok), antropomorfné idoly, nádoby vo funkcii urny (Včelince), zoomorfné plastiky a hlinené modely štvorkolesových vozíkov.
Badenská kultúra sa skladá z nasledujúcich skupín (vývojových fáz), ktoré sa objavujú na území Slovenska:
Bolerázska skupina. Najstaršie obdobie badenskej kultúry spadá do medenej doby (eneolit) obdobia približne 3.400 p. n.l. – 3.200 p. n.l., konkrétne do obdobia strednej medenej doby (stredný eneolit). V tomto období má keramika často motív tzv. rybej kosti alebo krivolaký ornament a poháriky majú pásikované uchá čiastočne vybiehajúce nad okraj. Vo veľkom sa používajú medené výrobky, ale aj štiepaná a brúsená industria. Skupina je nazvaná podľa obce Boleráz. Sídliská sú prevažne opevnené výšinné (Bratislava, Devín) alebo nížinné (Nitriansky Hrádok-Vysoký breh, Žlkovce) situované na riečnych terasách (Štúrovo). Domy v tom období boli pravdepodobne zrubovej konštrukcie. Pochovávalo sa kostrovým rítom aj žiarovým rítom (Malá nad Hronom), ale zachovali sa len ojedinelé hroby, nie pohrebiská. Bežne sa už používali kone a vozy so záprahmi. Medená industria je ojedinelá. Bolerázska skupina je na východnom Slovensku slabo zastúpená a vyššie oblasti Slovenska ešte zostávali neosídlené. Bolerázska skupina má silné kultúrne vzťahy k juhovýchodnej Európe.
Klasická badenská kultúra. Kultúra spadá do medenej doby (eneolit) do obdobia približne 3.200 p. n.l. – 2.900 p. n.l., konkrétne do obdobia strednej medenej doby (stredný eneolit). V tomto období je keramika tmavej farby (žliabkovaná alebo leštená), typické sú džbány a poháriky s vysokým uchom a kanelovanou spodnou časťou, ako aj veľké dvojdielne misy. Opäť sa po dlhšej prestávke osídlili aj vyššie položené oblasti Slovenska. Dokonca sa centrá prednostne stavali ako mocné opevnené ekonomické aj mocenské sídla na vyvýšeninách (Nitriansky Hrádok, Včelince, Veľká Lomnica, Dolný Smokovec-Pod lesom, Stránska pri Rimavskej Sobote, Žehra-Dreveník, Plešany, Veľký Šariš, Šarišské Michaľany). Ďalej sa rozšíril chov dobytka, oviec a spracovávanie vlny. Veľkosť kovových výrobkov sa zmenšila, pravdepodobne preto, lebo sa minuli povrchové nerastné ložiská. Na rozvinutú textilnú výrobu poukazujú prasleny a cievky na navíjanie nití. Pochovávalo sa prakticky akýmkoľvek spôsobom. Dokladmi kultu sú ploché štylizované idoly (Šarovce), závesky z hliny v tvare sekier, drobná zoomorfnáplastika. Špecifické sú štyri pohrebiská v údolí rieky Slaná (z toho dve na Slovensku: Gemer a Včelince, ostatné v Maďarsku), kde popol mŕtvych ukladali do nádob v tvare ľudského tela (tzv. sovích váz), ktoré sa vymykajú z badenskej kultúry a najbližšie paralely majú v Tróji.