Kultúra spadá do bronzovej doby do obdobia približne 2.300 p.n.l. – 1.850 p. n.l., konkrétne do obdobia starej (staršej) bronzovej doby. Vyskytovala sa v západnej časti Slovenska, kam sa rozšírila z Moravy. Názov je odvodený od náleziska Únětice pri Prahe v Českej republike. Vyvinula sa z kultúry zvoncovitých pohárov. Pre túto kultúru bol typický tvar únětického pohárika a vyspelá bronzová industria (sekerky, ihlice, drôtený šperk, čelenky, hrivny). Z územia únětickej kultúry pochádzajú hromadné nálezy medených a bronzových hrivien, zhotovených z tyčinky okrúhleho tvaru a majúcich kruhový tvar. Tieto hrivny mohli byť akýsi polotovar, ale mohlo ísť aj o ekvivalent peňazí. Sídliská boli opevnené a otvorené s početnými zásobnicovými a odpadovými jamami (Ivanovce, Vráble). V staršej fáze sa vyskytovali ešte žiarové hroby, v mladšej fáze bolo pochovávanie len kostrové, a to vždy v skrčenej polohe. U niektorých lokálnych skupín pozorujeme mohylové násypy. Pamiatky tejto kultúry sa našli najmä v povodí rieky Moravy, v okolí Trnavy, na Považí, ale aj v Ponitrí v neveľkých hroboch, v ktorých mŕtvi boli pochovaní v skrčenej polohe s bronzovými ihlami, s masívnymi náramcami, náušnicami a s jantárovými perlami (Jelšovce, Matúškovo, Rumanová). Okrem týchto predmetov sa v hroboch z týchto čias našli aj keramické predmety (čiernosivo alebo čiernohnedo tónované, ale vždy bez ornamentov). Na území Slovenska ide najčastejšie o hurbanovský typ únětickej kultúry (jej najvýchodnejšia odnož), pre ktorý je charakteristický vplyv hatvanskej kultúry a kisapostáckej skupiny. Existovala ale napríklad aj tzv. nitriansko-únětická skupina.
Hurbanovský typ. Tento typ sa rozpoznáva na základe kostrových pohrebísk z dolného Ponitria a Požitavia (Hurbanovo).