Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1973. Zaniknutý kostol (rotunda) z obdobia 2.-14.storočie. Upravovaný bol v 9.storočí. Halštatské hradisko prezentované archeologickou lokalitou s náznakovou rekonštrukciou veľkomoravského hradiskového opevnenia, veľkomoravského dvorca. Lokalita mala rôzne funkcie vo viacerých obdobiach. Bola osídlená už v dobe kamennej. V mladšej dobe bronzovej tu bolo hradisko. Ďalšie osídlenie pochádza z doby rímskej (2.-3.storočie). Vo veľkomoravskom období tu bol veľmožský feudálny dvorec, stáli ti obytné a hospodárske stavby. V južnej časti dvorca boli odkryté zvyšky rotundy s kruhovou loďou. Z kostola sa zachovala časť nadzemného muriva. Dvorec mal prvky skutočného feudálneho sídla, správnu i vojenskú funkciu. Po zániku dvorca sa plošina lokality využívala ako rozsiahly cintorín okolo pútnického veľkomoravského kostola. Pochovávalo sa tu až do polovice 14.storočia. Na ploche cintorína sa odkrylo až 260 kamenných balvanov označujúcich miesta hrobov, medzi nimi sa nachádzajú aj balvany o hmotnosti až 1.000kg. Celý komplex patrí medzi jedinečné historické pamiatky. Nachádza sa na kopci medzi obcami Kostolec a Ducové. Dnes je na vrchole chránená archeologická lokalita, ktorá je v správe Balneologického múzea v Piešťanoch. Ohradený areál zahrňuje model veľkomoravského veľmožského dvorca s vonkajšími palisádami, vstupnou bránou, vo vnútri murovanými základmi rotundy, model strážnej veže, základy obytných a hospodárskych stavieb a pohrebisko. V areáli sú informačné tabule. Z plošiny je pekný kruhový výhľad.
