Územie okresu pokrývajú geomorfologické celky podsústav Karpaty a Panónska panva. Z podsústavy Karpaty je to provincia Západné Karpaty so subprovinciou Vnútorné Západné Karpaty. Z podsústavy Panónska panva je to provincia Západopanónska panva so subprovinciou Malá dunajská kotlina. Zo subprovincie Vnútorné Západné Karpaty pokrýva severnú a severovýchodnú časť územia okresu geomorfologický celok Strážovské vrchy patriaci do oblasti Fatransko-tatranská oblasť. Územie okresu zasahujú jeho podcelky Zliechovská hornatina časťami Basky, Slatinská brázda a Kňaží stôl na severe, Nitrické vrchy časťami Suchý, Kšinianska kotlina, Rokoš a Rokošské predhorie na východe a Trenčianska vrchovina časťou Teplická vrchovina na severozápade. Na západe je to geomorfologický celok...
Územie okresu pokrývajú geomorfologické celky subprovincií Vnútorné Západné Karpaty a Vonkajšie Západné Karpaty, ktoré patria do provincie Západné Karpaty. Zo subprovincie Vnútorné Západné Karpaty pokrýva juhovýchodnú časť územia okresu geomorfologický celok Strážovské vrchy patriaci do oblasti Fatransko-tatranská oblasť. Územie okresu zasahujú jeho podcelky Zliechovská hornatina časťami Strážov na východe, Zliechovská kotlina, Javorinka a Belianska vrchovina na juhu, a na západne Trenčianska vrchovina časťami Butkovské bradlá, Butkovská brázda, Porubská brázda, Teplická vrchovina a Holáne. Zo subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty pokrývajú centrálnu a severozápadnú časť územia okresu geomorfologické celky patriace do oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Centrálnu časť zasahuje celok Považské podolie svojimi podcelkami...
Územie okresu pokrývajú geomorfologické celky subprovincií Vnútorné Západné Karpaty a Vonkajšie Západné Karpaty, ktoré patria do provincie Západné Karpaty. Zo subprovincie Vnútorné Západné Karpaty pokrýva juhovýchodnú časť územia okresu geomorfologický celok Strážovské vrchy patriaci do oblasti Fatransko-tatranská oblasť. Územie okresu zasahujú jeho podcelky východne Zliechovská hornatina časťou Strážov a západne Trenčianska vrchovina časťami Butkovské bradlá a Butkovská brázda. Zo subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty pokrývajú centrálnu a severozápadnú časť územia okresu geomorfologické celky patriace do oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Centrálnu časť zasahuje celok Považské podolie svojimi podcelkami Podmanínska pahorkatina na severe a Ilavská kotlina na juhu. Severozápadne od neho leží v západnej...
Poloha Mesto leží na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a Strážovských vrchov na brehoch rieky Bebrava. Najvyšší bod: Kóta 319,2 juhovýchodne od mesta v lokalite Medzi bory. Najnižší bod: Hladina rieky Bebrava pri výtoku z katastra mesta (198m). História mesta Prvá písomná zmienka o obci je v darovacej listine kráľa Ondreja II. z roku 1232, kedy sa spomínajú ako Villa Ben (ďalšie názvy: 1295 Baan, 1389 Banovice, 1454 Fortalicium Ban, 1461 Castellum Baan, 1471 Banowcze, 1499 Fortalicium Banowiecz, 1773 Banowcze, 1927 Bánovce nad Bebravou). V tej dobe patrila Villa Ben Vácvalovi, a keď jeho potomstvo vymrelo, boli Bánovce v roku 1295 pripojené ku kráľovským majetkom patriacim...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2024. Pôvodne v týchto miestach stál hrad. Spomína sa v roku 1454 ako menší hrad (fortalicium Ban) alebo opevnený kaštieľ. Z roku 1485 sa zachovala zmienka o opevnenom kaštieli. Hrad spočiatku patril pravdepodobne Leskóciovcom, v ktorých majetku bolo v 15.storočí aj mestečko. V roku 1466 ho získal Ladislav Podmanický. Kráľ Matej Korvín mu v roku 1470 dovolil hrad znova postaviť z kameňa a dreva a opevniť ho spolu s mestom múrmi a palisádami. Posledná zmienka z roku 1490 už hovorí o hrade Baan. Mal nepravidelný pôdorys zložený zo štvorca a trojuholníka. V rohoch štvorca...
Východisko: Východný koniec priehradného múru vodnej nádrže. Rok otvorenia: Zameranie: Prírodovedné. Typ: Samoobslužný, líniový, obojsmerný, peší i cyklo, celoročný. Dĺžka/prevýšenie:...
