Názov: Považský hrad, Bystrický hrad, Považskobystrický hrad, hrad Bystrica.
Historické názvy: 1316 castrum Bestruche, 1383 castrum Bystriciensis, 1397 castrum Bistricz, 1458 castrum Bystricza.
Poloha: Hrad sa vypína na strmom skalnom ostrohu na pravej strane rieky Váh nad štátnou cestou č.507 z Považskej Bystrice smerom na Bytču nad mestskou časťou Považské Podhradie v nadmorskej výške 437m.
Prístup: Od Kostola svätého Ladislava v mestskej časti Považské Podhradie, po žltom turistickom chodníku (8581) a Náučnom chodníku Považský hrad strmo nahor a pri jeho druhej infotabuli odbočiť doprava k hradbám.
Staršie osídlenie polohy: Počiatky osídlenia hradného vrchu siahajú podľa archeologických nálezov do obdobia púchovskej kultúry, bola tu tiež nájdená keltská minca.
Vznik: Hrad bol podľa neoverených správ postavený už v roku 1128 na strategickom mieste, kde popri Váhu prechádzala dôležitá obchodná i vojenská cesta na Moravu, do Poľska a na juh. Patril medzi dôležité hrady v pevnostnom systéme horného Považia. Tento pôvodný hrad bol pravdepodobne drevený. Podľa iných správ dal uhorský kráľ Belo IV. v 2.polovici 13.storočia postaviť viaceré kamenné hrady na Považí, ako odpoveď na vpád Tatárov v roku 1241. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1316 a spomína sa pod názvom Bystrický hrad (castrum Bestruche) ako majetok Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý sa ho zmocnil násilím.
Vlastníci: Pôvodne bol hrad kráľovským majetkom a spravovali ho ustanovení kasteláni. Pred Matúšom Čákom Trenčianskym ho vlastnil Ondrej III. Benátsky z rodu Arpádovcov. Začiatkom 14.storočia, pravdepodobne v rokoch 1316-1321, patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Po jeho smrti v roku 1321 sa hrad vrátil pod správu kráľovských kastelánov. V roku 1324 ho kráľ Karol I. Róbert z Anjou daroval krajinskému sudcovi a vernému vazalovi Alexandrovi Hedervárimu, ktorý tu spolu so synom Mikulášom sídlili až do roku 1354. Písomná správa z roku 1325 uvádza, že hrad bol v správe viacerých krajinských sudcov (Alexander Köcski, kráľovský pronotár Pavol Ugali, po jeho smrti syn Štefana Lošonciho, rytier Ladislav). Neskôr patril kráľovi Ľudovítovi I. Veľkému a jeho druhej manželke Alžbete Kotromaničovej. V roku 1392 hrad od kráľa odkupuje Ján Kaplai. V roku 1397 sa hrad dostáva do vlastníctva Žigmunda Luxemburského, ktorý ho daruje poľskému šľachticovi a haličskému palatínovi Sandzivojovi zo Szubina. Sandzivoj zomiera na prelome rokov 1399-1400 bez dedičov a preto dáva kráľ hrad v roku 1409 do držby Pro Honor Sandzivojovmu zaťovi, županovi Štiborovi zo Štiboríc a jeho synovi. Po synovej smrti v roku 1424 sa hrad vracia kráľovskej korune a v tom istom roku ho kráľ Žigmund Luxemburský daruje manželke, kráľovnej Barbore Celjskej. V roku 1431 sužovali kraj husitské nájazdy, v roku 1432 bolo vypálené mesto Bystrica. Nový kráľ Albrecht Habsburský ho v roku 1438 daroval svojej manželke, kráľovnej Alžbete Luxemburskej. Tá ho v roku 1439 kvôli finančným problémom spolu s viacerými hradmi dala do zálohy za 15.000 zlatých svojmu otcovi slovinskému bánovi Ulrichovi Celjskému (za zásluhy a ochranu jej syna Ladislava Pohrobka), ktorý ho vlastnil od 14.júna 1439 a na hrad dosadil posádku s kastelánom Michalom Baythrharom. V roku 1446 hrad získava gubernátor Uhorska Ján Huňady, a po jeho smrti prešiel do rúk jeho syna Mateja Korvína. Dňa 15.marca 1458 kráľ Matej Korvín vrátil hrad šľachte. Za verné služby a za dlh 15.000 zlatých ho daroval svojmu familiárovi Ladislavovi z rodu Podmanických, ktorí už v roku 1424 patrili k privilegovanej vrstve kopijníkov na hrade ešte počas vlády Žigmunda Luxemburského. Rod Podmanických vlastnil hrad sto rokov. Hrad počas ich vlastníctva zažíval najvýznamnejšie a najslávnejšie obdobie. Po Ladislavovej smrti hrad dedí jeho syn Ján Podmanický a po jeho smrti sa dostáva do rúk jeho synovcov, bratov Jána a Rafaela Podmanických. Títo lúpežní rytieri prichádzali často do konfliktu s kráľovskou korunou, ktorá chcela majetky vrátiť. V roku 1529 kráľ Ferdinand I. Habsburský proti Jánovi a Rafaelovi Podmanickým vysiela generála Jána Katzainera, ktorý mal hrad dobyť, no nebol úspešný. Po smrti Jána Podmanického v roku 1545, Rafael Podmanický vracia majetky korune veľmi zdĺhavo. Oženil sa s Johannou z Lomnice, a všetok majetok jej odkázal. Po jeho smrti v roku 1559 jej ale kráľ majetky odobral a od 23.2.1559 sa hrad vracia do vlastníctva kráľa Ferdinanda I. Habsburského. Ostatné majetky boli rozpredané bez nároku na odškodné. Kráľ hrad 13.marca 1560 dáva do dedičnej držby uhorskému šľachticovi Gašparovi Serédimu s manželkou Annou Méreiovou. Po Gašparovej smrti bez dedičov v roku 1563 sa vdova Méreiová v tom istom roku vydáva za hlavného kráľovského komorníka a hlavného župana Novohradskej stolice Ondreja Balašu a tým sa hrad dostal na dlhú dobu do vlastníctva tohto rodu (vlastnili ho v rokoch 1563-1700). Ondrej Balaša zomiera v roku 1572. V roku 1604 hrad vyplienili povstalci Štefana Bočkaja. Ondrejov syn Žigmund dal v roku 1612 postaviť kaštieľ v Orlovom. Počas jeho väznenia na Bratislavskom hrade pre podozrenie z velezrady spravoval jeho majetok brat Imrich Balaša s manželkou Juditou. Imrich dal na južnom úbočí hradného vrchu v roku 1631 postaviť kaštieľ Burg a hrad strácal svoj význam. V roku 1667 už nebol obývaný. Imrich sa zaplietol do Vešeléniho povstania, preto hrad v roku 1671 dobýjala a poškodila cisárska armáda, a z rovnakého dôvodu boli všetky zbrane v roku 1674 z hradu prevezené do novej pevnosti v Leopoldove. V roku 1681 sa iný člen rodu Adam Balaša zapája do Tököliho povstania, v roku 1684 hrad obliehajú cisárske vojská Leopolda I. Habsburského a ťažko ho poškodia. V roku 1689 kráľ Balašovcom za účasť v povstaniach zabavuje všetok majetok (správa o hrade z toho roku hovorí, že ešte nebol ruinou). Hrad bol zničený vojskami cisára Leopolda I. Habsburského až v roku 1698. Dôvodom bola obava, aby sa hrad nestal sídlom povstalcov. Torzo hradu, ktoré bolo čiastočne opravené, ešte poslúžilo ako útočište Gabrielovi Balašovi, manželke grófke Peréniovej a jeho rodine počas povstania Františka II. Rákociho. Gabriel Balaša zostal panovníkovi verný. Povstalecké vojsko ho síce obkľúčilo ale nedobylo. Od roku 1701 sa Gabriel Balaša o majetok delí s barónom Petrom Sapárim, ktorý časť majetku dostáva od kráľa Leopolda I. Habsburského za svoje zásluhy. Jeho syn Peter majetky týchto dvoch rodov spojí svojím sobášom s dcérou Gabriela Balašu, Teréziou v roku 1712. Sapáriovci spoločne s Balašovcami hrad vlastnili až do roku 1830. V roku 1740 panstvo opúšťa hrad nadobro. Sapáriovci majetky málo využívali a v roku 1830 ich predali veľkoobchodníkovi Móricovi Ullmannovi. V rokoch 1846-1856 časť panstva patrila Andrášiovcom. V rokoch 1858-1859 predali Ullmannovci majetky barónovi Leopoldovi Popperovi, bytčianskemu drevoobchodníkovi a Jozefovi Lordovi. V rokoch 1863-1919 patrila časť panstva Samuelovi Hahnovi. V roku 1919 hrad Popperovcom znárodnili a dostal sa do majetku Klubu československých turistov. Od roku 2006 hrad od turistov odkupuje mesto Považská Bystrica za 400.000 Sk.
Stavebný vývoj: Pôvodný hrad bol postavený na najvyššom mieste skalného ostrohu. Bol chránený obvodovým obranným múrom širokým 1,75-1,95m. V hornej, viditeľne odstúpenej časti, múru sa nachádzala obranná ochodza zakončená cimburím. Do hradu sa vchádzalo cez bránu vstupom pri severnej štvorbokej veži. Skladal sa z gotického obytného paláca na južnej strane nádvoria a pozorovacej veže. Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1321 bol hrad na západnej strane rozšírený o dolný hrad s trojicou hranolových veží (jedna z nich bola vstupná). Pôvodná brána bola zamurovaná. V roku 1424 syn Štibora zo Štiboríc hrad rozšíril a pristaval k nemu gotický palác. Po roku 1458 Ladislav Podmanický rozšíril hrad pristavaním palácov, čím vzniklo nepravidelné nádvorie. Obklopoval ho hradbový múr, ktorý zo severu a západu chránili dve hranolové veže, pričom severná bola vysunutá a chránila pôvodnú bránu prelomenú vedľa nej. Po presunutí brány východnejšie, až za ohyb múru, bol otvor pôvodnej brány zamurovaný a miesto zastavané renesančnou budovou. Opevnenie v 14. a 15.storočí bolo nadstavané na niektorých miestach až o 1,5m. Toto zvyšovanie hradieb a budov viedlo k statickému preťaženiu, čo sa vtedy riešilo opornými piliermi. Počas vlády rodu Podmanických hrad v roku 1543 zachvátil veľký požiar, ktorý si vyžiadal rozsiahlu rekonštrukciu. V rámci tejto rekonštrukcie došlo okrem čiastočnej prestavby najstaršej gotickej časti, ktorej dominovala strážna veža, a lepšieho opevnenia aj k dobudovaniu a rozšíreniu o predhradie, kde vznikol rozsiahly reprezentačný palác. Okružný hradný múr bol zosilnený dvomi obrannými vežami. Vtedajšie stredoveké cimburie bolo prestavané na širšie s oblými hranami, ktorými mohlo lepšie reagovať na používanie ručných strelných zbraní. Na severnej strane bola v mieste zamurovanej gotickej brány vytvorená malá výpadová bránka, na ochranu ktorej bol vybudovaný tzv. smolný nos. Počas tejto etapy bola vykonaná aj nadstavba vtedajšej bránovej veže a južnej časti hradby. Počas prestavby na prelome 16. a 17.storočia sa hlavný vstup do hradného komplexu opäť vracia na severnú stranu hradného vrchu. Stará hradná brána bola zamurovaná, ponechaná bola len malá bránka, sprístupňujúca parkán. Nová brána bola postavená smerom na východ od najstaršej gotickej brány, v ktorej bola osadená nová delová strieľňa. Mladšia brána, chránená barbakanom, bola situovaná ďalej, aby sa vyhla priamemu dostrelu diel. Veža barbakanu mala dve podlažia, chránená bola padacím mostom. Jej severná strana je výrazne zošikmená. Medzi ďalšími úpravami bolo aj zaklenutie 1.podlažia východného obytného komplexu. Túto prestavbu realizoval pravdepodobne už Gašpar Serédi. Balašovci v 17.storočí vykonali ďalšie úpravy hradu. Obytné krídlo bolo rozšírené smerom na západ. Na severnej strane hradu bol v úrovni vybudovaný reprezentačný arkier. V tomto období prechádza rekonštrukciou aj severná gotická veža. Po zlúčení priestorov podlaží sa začína využívať ako väzenie. K jej štvorposchodovej konštrukcii bolo pridané piate poschodie. Na západnej strane v oblasti parkánu bola postavená strelecká bašta zabezpečujúca okolie bývalej západnej vstupnej brány. Najmladšia renesančná nadstavba sa týka nadstavby severovýchodnej časti obytného paláca, ktorý bol vyvýšený o dve podlažia. Dolné nádvorie na vnútornom obvode hradby Balašovci zaplnili hospodárskymi budovami, bola tu i cisterna na vodu. Dňa 15.januára 1858 o 8:00hod večer bolo v okolí hradu silné zemetrasenie. Zrútila sa vtedy i štvorhranná veža hradnej väznice.
Exteriér: Cesta na hrad je strmá a skalnatá. Prístupová cesta vedúca na hrad zo severovýchodu je v teréne viditeľná dodnes. Terénny stupeň, ktorý obieha kopec od severného výbežku na juhozápade, je pravdepodobne pozostatkom pásu sypaného opevnenia z 1.polovice 17.storočia. Predstavuje poslednú a nie úplne dokončenú stavebnú akciu väčšieho rozsahu. Vstup do hradu okrem vežovej brány chránili dve bašty, časti silných múrov so strelnými otvormi, cez ktoré sa hradná posádka bránila pred nepriateľom. Spodné miestnosti vežovej brány boli skladiskom pre muníciu. Bola tu vraj aj tajná brána, ktorou sa obyvatelia hradu stýkali s vonkajším svetom, keď bola vežová brána počas nebezpečenstva zamurovaná. Severným smerom vyčnieva štvorhranná veža. Pôvodne tu bola väznica. Na východ od nej sa nachádza hlavná brána, tzv. hláska, ktorá je ešte dosť zachovaná a ktorou viedla i vozová cesta. Neďaleko bolo skladisko pre delá. Tu bol i byt kastelánov. Predhradie obklopovala priekopa (nádržný jarok), ktorá slúžila na obranu počas vojny. Na juhozápadnej strane hradu vidieť zrúcaniny skupiny stavieb, ktoré slúžili ako byty. Prízemné miestnosti boli skladiskami, sýpkami, kuchyňami a komorami. Na prízemí hradu bola v minulosti pekáreň, kuchyňa, priestranné zásobárne, práčovňa, umyváreň a štyri kúpeľne. Poschodia boli obývané. Hrad bol pôvodne trojposchodový. Bol postavený z pieskovca a vápenca, čo je v múroch ešte vidieť. Už v 14.storočí dosahoval rozmery 80x40m a v časoch najväčšieho rozkvetu na hrade bývalo asi 400 ľudí. V rokoch 1935-1936 Klub československých turistov vykonáva niekoľko zabezpečovacích prác: úprava prístupovej cesty, terénne schodiská pre lepší prístup návštevníkov. V roku 1956 prebehlo geodetické zameranie hradu.
Interiér:
Súčasnosť: Čiastočne sa zachovali zvyšky obvodových hradieb a múrov, múry paláca, veží a opevnenia. Na paláci sú viditeľné otvory okien, miestami so zachovanými renesančnými rímsami. Z bývalých hospodárskych budov, postavených na nádvorí, sú viditeľné len časti múrov, prípadne ich základy, v niektorých priestoroch sú zvyšky renesančných klenieb. V súčasnosti na hrade pracuje od roku 2008 Združenie hradu Bystrica, ktoré sa snaží zachovať túto významnú pamiatku pre ďalšie generácie. V roku 2008 odstránili náletové dreviny z hradného jadra, severnej a západnej časti predhradia. V rokoch 2009-2021 sa na hrade vykonával architektonicko-historický výskum v štyroch etapách. Viedli ho architekt Martin Bóna, stavebný historik Miroslav Matejka a archeológ Ján Zachar. Podarilo sa zachrániť najohrozenejšiu časť hradu: palác, bývalú kaplnku a stabilizovať skalné bralo tesne pod ňou. Počas prác na hradných budovách boli uskutočnené niektoré významné objavy. V paláci južného krídla sa v roku 2015 našli fragmenty výmaľby cimburia (unikátnej štítkovej atiky) zo 16.storočia. Na východnej časti južného obytného krídla sa našlo maľované nárožné kvádrovanie. V severnom obytnom krídle sa našla časť stĺpika kamennej balustrády. Na fragmente je na jednej strane vytesaný pletencový ornament a na strane druhej je erb patriaci Rafaelovi Podmanickému, ktorý sa datuje medzi roky 1543-1557. V najstaršej časti hradu bolo v roku 2016 objavené točité schodisko a v hranolovej obrannej veži bol objavený stropný trám, ktorý jej výstavbu upresňuje do obdobia rokov 1228-1244. V rokoch 2018-2019 bol v bránovej bašte severného obytného krídla osadený nový vstupný portál. Na hrade sa v súčasnosti nachádza exteriérový ďalekohľad, ktorý umožňuje krásne výhľady do okolia hradu a v areáli hradu sa nachádza Náučný chodník Považský hrad, ktorý informuje o jednotlivých častiach hradu.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Hradný palác I. Severný palác, severné obytné krídlo. Nachádza sa v severnej časti hradného jadra. Postavený bol v gotike v 13.-14.storočí. Mal obdĺžnikový pôdorys, bol trojpodlažný. Prestavaný bol v renesancii v 16.storočí, začiatkom 19.storočia bol zničený.
Bašta bránová. Nachádza sa v severnej časti hradného jadra. Postavená bola v ranej renesancii v 1.polovici 16.storočia. Prestavaná bola v 2.polovici 16.storočia. Mala polkruhový pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu, bola dvojpodlažná. Vonkajší priemer stavby bol približne 10m. Od severu je napojená na severné obytné krídlo (severný palác) s hlavným vstupom do hradného jadra. Objekt je zachovaný v ucelenej podobe, prístupný je pôvodným vstupom v západnej časti prízemia. Medzi strieľňami je v obvodovom murive situovaná nika zaniknutého kozubu, ktorá sa v hornej časti zužuje a prechádza do komínového prieduchu. Južná stena obsahuje narušený vstup do hradného jadra a viditeľne zachované nábehy spadnutej výsečovej klenby z pritesávaného lomového penovca. V najvýchodnejšej časti múru v úrovni 2.podlažia bašty je situovaný vstupný otvor do predpokladaného prevetu. V západnom ukončení fasády sa v úrovni 1.podlažia nachádza amorfný otvor po niekdajšej vstupnej bráne.
Stavba obytná. Nachádza sa v južnej časti hradného jadra, je to juhovýchodný trakt. Postavená bola v renesancii v 16.-17.storočí. Mala obdĺžnikový pôdorys, bola dvojpodlažná. Začiatkom 19.storočia bola zničená.
Bašta I. Obranná bašta sa nachádza v južnej časti hradného jadra. Postavená bola v renesancii v 16.storočí. Mala obdĺžnikový pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu, bola trojpodlažná. Začiatkom 19.storočia bola zničená.
Hradný palác II. Východný palác, kaplnka. Postavený bol v ranej gotike v 13.-14.storočí. Mal trojuholníkový pôdorys, bol štvorpodlažný. Prestavaný bol v roku 1671, začiatkom 19.storočia bol zničený.
Hradný palác III. Južný palác, južné obytné krídlo. Nachádza sa v južnej časti hradného jadra. Postavený bol v gotike v 14.storočí. Mal obdĺžnikový pôdorys, bol štvorpodlažný. Prestavaný renesančne bol v 15. a 16.storočí, v 19.storočí bol zničený.
Bašta II. Obranná bašta. Nachádza sa v západnej časti hradného jadra. Postavená bola v renesancii v 16.storočí. Mala obdĺžnikový pôdorys, bola dvojpodlažná.
Hradný palác IV. Západný palác, západné obytné krídlo. Nachádza sa v západnej časti hradného jadra. Postavený bol v gotike v 13.-14.storočí. Mal lichobežníkový pôdorys, bol štvorpodlažný. Prestavaný bol renesančne v 15. a 16.storočí, v 19.storočí bol zničený.
Veža obranná. Nachádza sa v severnej časti hradného jadra. Postavená bola v gotike v 13.-14.storočí. Pôdorys štvorcový, jednopriestorová dispozícia, štvorpodlažná. Začiatkom 20.storočia zničená.
Hradné nádvorie I. Nachádza sa v strede hradného jadra. Je to nádvorie hradného jadra. Vybudované bolo v 13.-14.storočí. Malo polygonálny pôdorys.
Múr parkánový. Nachádza sa na južnom a západnom obvode hradného jadra. Vybudovaný bol v 14.storočí.
Predhradie:
Múr hradbový. Nachádza sa na severnom a západnom obvode hradného komplexu. Postavený bol v 17.storočí.
Bašta delová. Nachádza sa v západnom úseku hradbového múru. Postavená bola v 16.storočí. Má polkruhový pôdorys.
Vnútorná priekopa. Nachádza sa pri juhozápadnom a severozápadnom úseku hradby. Vybudovaná bola v 17.storočí.
Hradné nádvorie II. Nachádza sa severne a západne od hradného jadra. Je to nádvorie predhradia. Vybudované bolo pravdepodobne v 13.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
Prístupová rampa. Vybudovaná bola v 16.storočí. Je súčasťou nádvoria predhradia.
