Zrúcanina stredovekého hradu z prelomu 13. a 14.storočia, ktorý bol postavený na staršom základe. Prvé osídlenie je oveľa staršie, archeologické nálezy dokladajú osídlenie hradného kopca už od mladšej doby bronzovej. Jeho založenie sa pripisuje Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, prvý raz sa spomína v jeho časoch ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. I keď obec Strečno sa spomína v listinách v roku 1321, hrad sám je písomne doložený až v roku 1384, kedy sa spomína pod názvom „comitatus castri Strechyn“. Podľa historických správ ako i podľa stavebného rozboru hrad postavili okolo roku 1300 ako strážny a na ochranu mýtnej stanice, ktorá stála pri prechode cez rieku Váh. Až do konca...

Zrúcaniny hradu dvíhajúce sa v nadmorskej výške 475m priamo na pravom brehu nad korytom Váhu na ostrom hrebeni vybiehajúcom na západ z vrchu Plešel /980,8m/ východne od obce Nezbudská Lúčka. Hrad postavili na ochranu starej cesty vedúcej Považím a vyberalo sa tu mýto. Stál neďaleko brodu, kde cesta prechádzala z pravého brehu na ľavý. Patril varínskemu panstvu a spočiatku sa nazýval hrad Varín. Nepriamo je doložený z roku 1235, spomína sa tiež v roku 1267. Koncom 13.storočia patril aj Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Priamo je doložený v roku 1321. V 13.storočí sa stal strediskom panstva Starý hrad, ku ktorému patrili okolité obce aj Žilina. Názov Starý hrad dostal až...

Pôvodný hrad bol pravdepodobne zničený už za tatárskeho vpádu v roku 1241. Nový hrad bol postavený ako administratívne a vojenské centrum. Najstaršia časť pochádza z 1.tretiny 14.storočia. Pôvodne bol majetkom rodiny Balašovcov, neskôr sa vystriedalo viacero majiteľov. V rokoch 1300-1321 sa spája s menom Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý správou hradu poveril svojho kastelána Ondreja, vyobcovaného z cirkvi nitrianskym biskupom Jánom. Ľudovít z Anjou dal hrad do úžitku Štefanovi Bebekovi z Plešivca a v držbe jeho potomkov bol potom bezmála sto rokov. Na konci 14. a začiatku 15.storočia patril kráľovi Žigmundovi. Vládli tu rôzne šľachtické rody, do feudálneho hradného panstva patrilo viac ako 30 obcí. V čase vlády Mateja Korvína...

Zrúcanina goticko-renesančného hradu stojí na ostrom brale Súľovských skál v nadmorskej výške 567m nad obcou Hričovské Podhradie. Na prelome letopočtu stál na mieste púchovský hrádok, zachoval sa val hradiska. Predchodca kamenného hradu pochádza z 9.storočia. Hrad bol postavený po tatárskom vpáde na ochranu Považskej cesty. Najstarší údaj o Hričove je z roku 1208, keď sa spomína ako prediálny majetok nitrianskeho biskupstva. Nasledujúci známy dokument svedčí o tom, že kráľ Belo IV. daroval v roku 1254 hrad a k nemu patriace majetky magistrovi Tolušovi (Bartolomej), synovi Farkaša. Keď magister Toluš zomrel, hrad spomínaný ako „castrum Hrichou“ i s príslušenstvom dostal roku...

Prvá zmienka o tunajšom hrade pochádza z roku 1321, kedy sa spomína ako kráľovská stredoveká pevnosť, ale predpokladá sa, že existoval už v čase pred tatárskym vpádom. Niektoré pramene jeho vznik kladú zhruba do obdobia Veľkej Moravy. Pôvodne to bola stredoveká pohraničná pevnosť na križovatke dôležitých obchodných ciest vedúcich z Ponitria a z Považia na sever do Sliezska a do Poľska. Postavený bol ako vodný hrad, chránený tokom riek a vodnými priekopami, pravdepodobne v 12.storočí a situovaný je na strategicky významnom mieste pri brode na sútoku riek Váh a Kysuca, kde sa vyberalo mýto. Počiatky výstavby kamenného hradu siahajú do 2.polovice 13.storočia. Najstaršou základnou časťou hradu je mohutná kruhová ranogotická štvorposchodová...