Poloha Obec leží vo východnej časti okresu v Strážovských vrchoch na brehoch rieky Radiša. Najvyšší bod: Bezmenná kóta 682,6m na hranici katastra severovýchodne od vrchu Skalky (558,5m). Najnižší bod: Hladina rieky Radiša pri výtoku z katastra obce (254m). História obce: Súčasná obec vznikla zlúčením dvoch pôvodne samostatných obcí Žitná a Radiša v roku 1961. Pričlenili sa k ním i osady Karolintál a Marušiná. V rokoch 1836-1838 v časti Karolintál začala pracovať sklárska huta, ktorá vyrábala fľaše, poháre a cylindre na petrolej. Huta zanikla v roku 1909, kedy bola presťahovaná do Lednických Rovní. V 20.storočí obyvatelia popri poľnohospodárstve pracovali v priemyselných závodoch...

Poloha Obec leží v západnej časti okresu na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a Považského Inovca. Leží na brehoch rieky Livina. Najvyšší bod: Kóta 975m severne od vrchu Kríželnica (968,0m). Najnižší bod: Hladina rieky Livina pri výtoku z katastra obce (258m). História obce Obec sa vyvinula zo zemianskej osady z 12.storočia (prvá zmienka je z roku 1199). Už v 11.storočí patrilo územie pod Zoborský kláštor. Po roku 1245 obec patrila bánovi Bečendovi z rodu Hont-Poznanovcov, neskoršie jeho synom. V roku 1389 kráľ Žigmund Luxemburský daroval územie bratom zo Sečian, Frankovi a Šimonovi. V darovacej listine sa spomína už aj baňa na zlato. Prvá zmienka o obci je z roku 1390,...

Poloha Obec leží pri juhozápadnej hranici okresu na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a Strážovských vrchov. Leží juhozápadne od okresného mesta Bánovce nad Bebravou. Najvyšší bod: Široká (329,8m). Najnižší bod: Hladina rieky Hydina pri výtoku z katastra obce (200m). História obce Obec sa spomína v roku 1232 ako villa Vyssian (ďalšie názvy: 1337 Wisschen, 1345 Wyschen, 1349 Wyschan, 1405 Wyssaczan, 1444 Wysozan, 1598 Wisoczan, 1773 Wisocžany). Obec vlastnili zemianske rodiny Tarnóciovcov a Nozdrovických, neskôr Vysočániovcov a Brogyániovcov (prvým písomne doloženým členom rodiny je Vincent), neskôr budínska kapitula, koncom feudalizmu viacero zemianskych rodín. Koncom 70.rokov 17.storočia bola obec vypálená Turkami. V roku 1598 mala obec 13 domov,...

Poloha Obec leží v juhozápadnej časti okresu, juhozápadne od okresného mesta, na Podunajskej pahorkatine, na brehoch rieky Inovec. Najvyšší bod: Bezmenná kóta (280,4m) v lokalite Prieložky v severozápadnej časti katastra obce. Najnižší bod: Hladina rieky Inovec pri výtoku z katastra obce (199m). História obce Obec sa prvýkrát písomne spomína v roku 1276 ako Hleulan (ďalšie názvy : 1323 Maior villa Holewna, 1398 Helwen, 1439 Nag Helwen, 1472 Chliewen, 1501 Chlewan, 1773 Welke Hlevany, 1786 Welke Chlewani, 1864 Nagy Helvenyi, 1919 Veľké CHlievany). Patrila do vlastníctva Zoborského opátstva, neskôr hradu Trenčín. Po roku 1321 sa časť katastra dostáva do rúk cirkevných inštitúcií, menšiu časť vlastnili drobní...

Poloha Obec leží v juhozápadnej časti okresu na Podunajskej pahorkatine v blízkosti rieky Livina. Najvyšší bod: Bezmenná kóta v severozápadnej časti katastra obce (301m). Najnižší bod: Hladina rieky Livina pri výtoku z katastra obce (220m). História obce Prvýkrát sa obec písomne spomína v roku 1329 ako majetok potomkov komesa Bečendu z rodu Hont-Poznanovcov pod názvom Wendegy (ďalšie názvy: 1390 Nogwendegy, 1773 Welke Hostye, 1918 Veľké Hostie, 1920 Veľké Hoste). V tom roku daroval magister Štefan kráľovi Karolovi Róbertovi v Suchej doline aj obec Wendegy cum aurifodina (Hoste so zlatou baňou). Vyvinula sa zo zemianskej osady z 12.storočia. Názov obce vznikol v súvislosti s osídľovaním obce kupcami...

Poloha Obec leží v severozápadnej časti okresu na Podunajskej pahorkatine, na brehoch rieky Inovec. Najvyšší bod: Bezmenná kóta v lokalite Horná Brezina na západnej hranici katastra obce v nadmorskej výške 346m. Najnižší bod: Hladina rieky Inovec pri výtoku z katastra obce (218m). História obce Obec vznikla v roku 1976 zlúčením troch obcí, ktoré sú dnes miestnymi časťami. História osídlenia územia Miestne časti Čuklasovce Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1352, kedy sa spomína ako Chuklaz (ďalšie názvy: 1435 Chuklas, 1598 Cwklassocz, 1773 Cžuklasowcze). Čuklasovce boli až do roku 1848 kuriálnou dedinou zemianskeho rodu Čuklasovských (Csuklasózci, Csuklaszi) a ich dedičov, neskoršie Borčických. V roku 1352...