Pamiatkový objekt NKP Kostol a hrad vyhlásený v roku 1997. Zrúcaniny takmer úplne zničeného hradu postaveného v 2.polovici 13.storočia sa nachádzajú na juhozápadnej strane obce Kazimír, časť Veľký Kazimír, nad potokom Izra v polohe nazývanej Hrunok. Z listiny, ktorá opisuje severovýchodné hranice panstva Füzér (Maďarsko) z roku 1270 vyplýva, že Kazimír nepatril do tohto panstva, pričom uvádzaný Peter de Kazmer tu vystupuje ako šľachtic. Spomína sa i neskôr v listine Jágerskej kapituly z 11.februára 1364. Opevnený hradný komplex v Kazimíre bol pravdepodobne vystavaný v polovici 13.storočia a možno ho považovať za šľachtický hrádok spomínaného Petra, ktorý bol nielen jeho sídlom, ale plnil navyše funkciu...

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcaniny hradného paláca gotického hradu Čonkovar postaveného v 13.storočí sa nachádzajú na svahu kopca južne od mesta Kráľovský Chlmec na Podhradskej ulici 13 v polohe Kráľovský vŕšok. Iné zdroje uvádzajú, že hrad dal vystavať rod Palóciovcov v roku 1414. Tunajší hrad vznikol veľmi neskoro, aj keď trhové miesto bolo doložené už v roku 1214. Podľa zachovaných častí je možné predpokladať, že vznikol len na začiatku 16.storočia (pravdepodobne bol vtedy ale prestavaný starší objekt). Podľa záznamu v župnej monografii ho vlastnil a prestaval Peter z Perína, vtedajší majiteľ Paričovho hradu v Trebišove. Objekt bol zbúraný v roku 1548 na rozkaz...

Stopy po hrade postavenom v 13.storočí po tatárskom vpáde sa nachádzajú na kužeľovitom vrchu Várheď nad obcou Cejkov v nadmorskej výške 215m. Aj keď patril medzi menšie hrady, bol obkolesený vysokým valom. Strážil cestu zo Zemplína do Trebišova. Postavili ho pravdepodobne v 13.storočí alebo začiatkom 14.storočia. Cejkovská vetva rodu Kaplon ho vlastnila do roku 1403. Vtedy kráľ Žigmund skonfiškoval majetok rodu pre ich neveru panovníkovi a hrad dal zbúrať. V roku 1349 sa hrad spomína ako castrum Ceke (Czeke). V roku 1407 panovník dáva konfiškát Teodorovi Soósovi a Matejovi Kelečénimu a zároveň povoľuje znovuvystavanie hradu zemanovi z Pozdišoviec. Noví majitelia chceli hrad obnoviť...

Zostatky neveľkého stredovekého hradu (hrádku) sa nachádzajú v lesnatom teréne na kopci Várička nad kláštorným kostolom v obci Brehov. O hrade sa nezachovala žiadna známa písomná zmienka ale o jeho existencii svedčia latinské predikáty Deseva a Ondreja de Imbregh z rokov 1309-1310. Hrad postavili pravdepodobne v tom čase, pretože nájdené keramické úlomky sú datované do 14. a 15.storočia. Zánik hradu je predpokladaný v 15.storočí a môže súvisieť s výpravou bratríkov povestného Jána Talafúsa z Ostrova. Oválnu plošinu hradu obklopovala okružná priekopa a z východnej strany val. Na hrane plošiny stála obvodová hradba, ku ktorej bola na chránenej východnej strane pristavená obytná...

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcaniny stredovekého hradu postaveného v 1.polovici 13.storočia sa nachádzajú v lese severozápadne od obce Bačkov v nadmorskej výške 607m. Zanikol v 2.polovici 14.storočia. Presný čas výstavby hradu Purušťan (Parustan, Purustyan) nie je známy. Predpokladá sa, že to bolo v 1.polovici 13.storočia po tatárskom vpáde. Bol to kráľovský majetok a spravovali ho tzv. hraničiari – spiculatores, ktorí podliehali priamo kráľovi. V dejinách Uhorska zohral dôležitú úlohu po vymretí Arpádovcov (1301) a následnej voľbe Karola Róberta za uhorského kráľa. Územie v okolí Bačkova patrilo v 2.polovici 13. storočia Peteňovcom. Peter Peteň v bitke pri Rozhanovciach podporoval Karola Róberta. Zemplínska šľachta vrátane pánov Braničeva sa...