Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kaštieľ. Kaštieľ postavený v historizujúcom slohu v 2.polovici 18.storočia. Pôvodne, ešte v roku 1620, tu stál dnes už neexistujúci renesančný kaštieľ. V jeho susedstve postavili nový prízemný neskorobarokový kaštieľ, ktorý v roku 1810 vyhorel. Empírovo upravený bol po roku 1810. Zásadne ho však prestavali pre O. Sentivániho v roku 1874 podľa projektov V. Balogha v romantickom, novobarokovo-klasicistickom slohu. Hlavnú budovu nadstavali o ďalšie podlažie, na nádvorí umiestnili ďalšie poschodové administratívno-hospodárske krídlo a upravili staré prízemné krídlo, čím vznikol ústredný vstupný priestor doplnený pravidelne riešenou zeleňou. Ďalšie úpravy prebehli v rokoch 1965-1967 a po roku 2005. Objekt má trojtraktovú...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2018. Súčasťou Kalvárie je 14 kaplniek Krížovej cesty s drevorezbami od Jozefa Krauseho z roku 1910. Na najvyššom mieste Kalvárie sú 4 mohutné kríže a vrcholová Kaplnka svätej Anny. Kalvária bola rekonštruovaná. Nachádza sa severozápadne od mesta na Martinskom vrchu v lokalite Háj pod vrcholom kopca. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kaplnka. Vrcholová klasicistická Kaplnka svätej Anny z roku 1882. Upravovaná bola v rokoch 1910, 1981 a v 2.polovici 20.storočia. Prízemná historizujúca stavba s jednopriestorovou dispozíciou a obdĺžnikovým pôdorysom so segmentovým záverom. Kaplnka krížovej cesty I. 1.zastavenie krížovej cesty postavené v rokoch 1898-1910 v historizujúcom slohu. Má obdĺžnikový pôdorys. Kaplnka krížovej cesty II. 2.zastavenie krížovej cesty postavené...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcaniny gotického hradu sa nachádzajú v lese severozápadne od obce Zlatno na rovnomennom vrchu v nadmorskej výške 573m. Hrad bol postavený v období 2.polovica 13.storočia až 1.polovica 14.storočia. O hrade sa nezachovali žiadne písomné správy. Spomína sa iba obec pod hradom v roku 1396 ako Zalathna a v roku 1564 ako Szalatna. Jeho zvyšky dnes predstavuje jediná nadzemná časť muriva vysoká približne 3m s okenným otvorom ako pozostatok útočištnej veže. Vznik hradu možno datovať na začiatok 14.storočia, kedy sa v súvislosti s objavmi nových ložísk zlata v Novej Bani rozšírilo jeho ryžovanie po celom Hrušovskom panstve. Takáto činnosť vyžadovala správne centrum, z ktorého by ju bolo možné...
Zrúcaniny gotického hradu z 13.storočia sa nachádzajú na kremencovom vrchu Skalka v lesoch pohoria Tribeč nad obcou Hostie. Pravdepodobne ho postavili Čákovci hneď po odchode Tatárov. Hrad Horsov je prvýkrát nepriamo spomínaný v roku 1253 a potom v roku 1293 v tzv. klížskej listine. Doložený je až v roku 1316 ako Hurusow v súvislosti s vojnovým konfliktom, keď sa ho zmocnil Matúš Čák. Hrad strážil cestu medzi Požitavím a Hornou Nitrou vedúcou Skýcovskou dolinou. V roku 1317 sa spomína ako Hwrso, v roku 1326 ako Horossow, v roku 1347 ako Hurusou keď patril kráľovi a v roku 1408 ako Hrswo. Po Čákovej smrti v roku 1321 ho v rokoch 1321-1344 bol majetkom rodiny Levických a po nich sa...
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne renesančná budova postavená po roku 1573. Upravovaná bola pred rokom 1643, pred rokom 1735 a v roku 1758. V roku 1789 bola barokovo upravená. Ďalšie úpravy v 19.storočí a na prelome 19. a 20.storočia. Má jedno, dvoj a trojtraktovú dispozíciu, štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, je dvojpodlažná s podpivničením. Nárožná budova sa nachádza na ulici Župná 16 pri ulici Robotnícka v Pamiatkovej zóne.
Národná kultúrna pamiatka Vila a oplotenie vyhlásená v roku 2015. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Vila. Secesná vila postavená v roku 1913. Upravovaná bola v 2.polovici 20.storočia. Má trojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare L, je jednopodlažná s podpivničením. Solitér sa nachádza na ulici Sládkovičova 460 juhozápadne od námestia v Pamiatkovej zóne. Oplotenie. Kamenné a kovové secesné oplotenie z roku 1913.
