Národná kultúrna pamiatka Lýceum a pamätná tabuľa vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Pamätné lýceum. Neskorobaroková budova evanjelického lýcea, lyceálnej knižnice, postavená v rokoch 1774-1776. Upravovaná bola v rokoch 1820, 1865 a 1971-1973. Má trojtraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je trojpodlažná. Autormi stavby sú M. Kraus a V. Lazary. Nachádza sa na ulici Hviezdoslavova 18 západne od starého evanjelického kostola v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 1981. Pamätná tabuľa. Pamätná tabuľa P. O. Hviezdoslava.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1981. Renesančná budova kasína z 15.storočia. Upravovaná bola v 17.storočí, na prelome 18. a 19.storočia, okolo roku 1910, v roku 1975 a po roku 2002. Má trojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare L, je dvojpodlažná s podpivničením. Priechodová radová budova sa nachádza na Hlavnom námestí 14 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

Národná kultúrna pamiatka Gymnázium a pamätná tabuľa vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Pamätné gymnázium. Novoklasicistická budova gymnázia postavená v rokoch 1893-1904. Upravovaná bola v roku 1906 a v 20.storočí. Má trojtraktovú dispozíciu, štvorkrídlový otvorený pôdorys, je trojpodlažná s podpivničením. Autormi stavby sú Gedeon Majunke a A. Baumgartner. Nachádza sa na ulici Hviezdoslavova 20 v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Za pamiatkový objekt bola vyhlásená v roku 1981. Pamätná tabuľa. Pamätná tabuľa M. Rázusa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1981. Novoklasicistická budova banky zo 17.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 18.storočia, po roku 1890 a v roku 2002. Má dvojtraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažná s podpivničením. Nárožná budova sa nachádza na ulici Hviezdoslavova 4 pi ulici Baštová v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa na severnom okraji obce. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Konvent. Pôvodne gotická budova kláštora kartuziánov (kamaldulov) z roku 1319. V blízkosti Lechnice v doline svätého Antona vznikol v tom roku v poradí druhý kláštor pustovníckej rehole kartuziánov (prvý postavili v roku 1299 nad Letanovcami v okrese Spišská Nová Ves na Skale útočišťa). Kláštor stál na dôležitej diaľkovej ceste vedúcej z Budína do Krakova, a to v miestach brodu kadiaľ sa prechádzalo do Poľska a kde sa vyberalo mýto. Založil ho magister Kokoš z rodu Berzeviciovcov. Keď bol kláštor dostatočne hmotne zabezpečený, začali po roku 1360 so stavbou kostola....