Národná kultúrna pamiatka Kostol a príkostolný cintorín vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa v časti Bučuháza na konci osady Šámot (Šámotský majer). Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: Kostol (kaplnka). Pôvodne románsky rímsko-katolícky Kostol svätej Margity Antiochijskej bol postavený v 2.polovici 13.storočia (v roku 1260). Je to jednoloďová stavba s rovným stropom. V rokoch 1950-1980 sa budova pôvodnej kaplnky využívala ako sklad obilia. Príkostolný cintorín.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne románsky Kostol svätého Ondreja, apoštola bol postavený v 1.polovici 13.storočia okolo roku 1250. Goticky bol upravený koncom 15.storočia. V 18.storočí bol rozšírený a barokovo upravený, bola pristavaná veža. Upravovaný bol v 19.storočí. Je to jednoloďová jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovým záverom. Pozoruhodné je pastofórium a epitaf s erbom a nápisom z roku 1655. Stojí na severnom okraji obce.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický rímsko-katolícky farský Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov pochádza z 2.polovice 15.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1681 a 1780. V rokoch 1770-1773 bol rozšírený a klasicisticky upravený. Je to jednoloďová jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a polygonálnym uzáverom presbytéria. V interiéri zaujme hlavný oltár z čias okolo roku 1800 s gotickou plastikou Madony z roku 1458. V stene je epitaf prepošta Mateja Ilešháziho s jeho reliéfom, ako aj epitaf Štefana Ilešháziho, ktorého smrťou v roku 1838 vymrel jeho rod po meči. Na dvore fary sa dodnes nachádza kamenná gotická krstiteľnica. Kostol stojí v časti Eliášovce na južnom okraji obce.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne neskorogotický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Michala, archanjela z 2.polovice 14.storočia, pravdepodobne z roku 1380. Koncom 15.storočia bol prestavaný v gotickom štýle a v roku 1787 neskorobarokovo upravený. V interiéri prikrýva loď pruská valená klenba z roku 1787, sakristiu a svätyňu s viacuhlovým uzáverom gotická krížová klenba. V presbytériu sa na evanjelizačnej strane nachádza pozoruhodné gotické kamenné pastofórium s pôvodnou kovanou mrežou, na druhej strane sú gotické výklenky so sedadlami. Hlavný oltár svätého Michala so stĺpovou architektúrou bol postavený okolo roku 1790 v neskorobarokovom štýle, bočný oltár Ježišov krst pochádza z 2.polovice 19.storočia, kamenná okrúhla ranorenesančná krstiteľnica z roku 1538. Unikátne sú...

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2000. Pôvodne románsky Kostol všetkých svätých pochádza z 2.polovice 13.storočia. V 18.storočí bol barokovo upravený a začiatkom 20.storočia prestavaný. Vnútorné barokové zariadenie pochádza z 2.polovice 18.storočia. Jednoloďový kostol stojí na kopci v strede obce.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Ranobarokový rímsko-katolícky farský Kostol svätej Alžbety Uhorskej pochádza z obdobia 1679-1685. Bol postavený na mieste pôvodného gotického kostola. Upravovaný bol v 18.storočí, začiatkom 19.storočia a v roku 1930. Je to jednoloďová jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Stojí v časti Veľký Lég v strede obce.