Poloha
Obec leží na Podunajskej pahorkatine pri južnej hranici okresu. Leží pri riečke Livina.
Najvyšší bod: Bezmenná kóta v lokalite Hlinky v nadmorskej výške 266m.
Najnižší bod: Hladina rieky Livina pri výtoku z katastra obce v lokalite Kyslá voda (196m).
História obce
Územie bolo pravdepodobne osídlené už v 12.storočí, keď bolo súčasťou kláštorného majetku kláštora benediktínov na Zobore pod starým názvom Dubokany. Obec bola založená hosťami z Nadlíc so súhlasom zoborského opáta už pred rokom 1345 na zákupnom práve. Prvýkrát sa spomína v roku 1400 ako Wylies, Wyles. Ďalšia hodnoverná správa o obci pochádza zo 17.júla 1407, keď na sviatok svätého Svorada a Benedikta vydal nitriansky biskup a predstavený zoborského kláštora Hynko listinu, v ktorej konštatuje neúspešné snaženie o trvalé osídlenie tohto kláštorného majetku. Po zániku zoborského kláštora roku 1468 obec pripadla nitrianskemu biskupstvu, resp. veľprepošstvu a kapitule v správe panstva v Skačanoch. Obyvatelia obce museli odovzdávať cirkevné desiatky a to až 15 prešpurských meríc pšenice, jačmeňa, raži a ovsa do sídla správy biskupských majetkov v Skačanoch. V roku 1536 sa tu prvýkrát uvádza dedičný richtár. V krajinskom súpise majetkov z roku 1549 ako zemepán obce Lehota je zapísaný nitriansky biskup. Je zaujímavé, že neskôr roku 1570 sa malá obec v zoznamoch tureckých vyberačova daní neobjavuje, hoci v krajinskom súpise domov z roku 1598 v Lehote patriacej nitrianskemu biskupovi bolo spísaných 10 domov. To, že sa obec neobjavuje ani v ďalšom súpise tureckých vyberačov daní z roku 1664 si možno vysvetliť iba tak, že Chudá Lehota ako biskupský majetok nebola poplatná Turkom. Na druhej strane všetky susedné obce sa v spomínaných súpisoch spomínajú, dokonca vyberači daní zapísali aj samoty, teda nie je možné, aby Chudú Lehotu obišli bez povšimnutia. Ale obec po tureckej okupácii už patrila k majetkom Nitrianskej kapituly, ktorej ju darovalo nitrianske biskupstvo. Ďalšie názvy obce sú: 1773 Chuda Lehotha, 1784 Hudo-Lehota, Chudó Lehota, 1799 Chudo-Lehota, Csuda Lehota, 1920 Chudô-Lehota, 1927 Chudá Lehota). Patrila tiež Tordamezeyovcom, neskôr panstvu Naštice a panstvu Skačany. Okrem Nitrianskej kapituly v obci vlastnili menšie majetky Buriánovci. Po roku 1848 tu získal značný majetok Nitrianskej kapituly šišovský notár Ignác Kadarász. Okolo roku 1870 upadajúce majetky v Šišove a okolí skupoval viedenský bankár Filip Albert Krohn a vytvoril z nich veľkostatok so sídlom v Šišove. V roku 1883 odkúpil aj Kadarászove majetky v Chudej Lehote a pripojil ich k svojmu veľkostatku. Od tých čias bola Chudá Lehota značne závislá na obci Šišov, v ktorom bol notariát, pošta, rímskokatolícka fara, kostol, synagóga, škola, bývali tam správcovia veľkostatku a boli založené všetky organizácie, ku ktorým sa pripojilo tunajšie obyvateľstvo. Po roku 1893 už bol Filip Albert Krohn najväčším vlastníkom v chotári obce, keď získal aj Kadarászov veľkostatok. Veľkostatok bezdetného Krohna v Šišove ako veno získala jeho chovanica Hilda Traumann, ktorá sa roku 1908 vydala za Ernesta Leidenfrosta. Niektorí obyvatelia získali zamestnanie práve v Šišove. V roku 1715 mala obec 8 domácností, v roku 1753 mala 23 poddanských, 5 želiarskych a 3 nádennícke domácnosti, v roku 1778 mala 14 poddanských, 2 želiarske domy a 116 obyvateľov, v roku 1784 mala 21 domov, 21 domácností a 134 obyvateľov, v roku 1828 mala 108 domov, v roku 1869 mala 119 obyvateľov, v roku 1880 mala 117 obyvateľov, v roku 1890 mala 107 obyvateľov, v roku 1900 mala 106 obyvateľov, v roku 1910 mala 134 obyvateľov, v roku 1921 mala 177 obyvateľov, v roku 1930 mala 207 obyvateľov, v roku 1940 mala 234 obyvateľov, v roku 1948 mala 213 obyvateľov, v roku 1961 mala 281 obyvateľov a v roku 1970 mala 288 obyvateľov. Obyvatelia boli roľníkmi, ovocinármi, drevorubačmi, v 19.storočí odchádzali na sezónne poľnohospodárske práce. V obci bola štepnica. Začiatkom 20.storočia tu bolo iba 17 domov. Obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve. V 20.storočí bola väčšina obyvateľov zamestnaná v poľnohospodárstve a v závodoch v Bánovciach nad Bebravou. V roku 1976 bola obec pripojená k obci Šišov. V roku 1990 sa opäť osamostatnila.
História osídlenia územia
Zaujímavosti v obci a okolí
