Poloha
Obec leží v Javorníkoch, v Marikovskej doline na brehoch Marikovského potoka. Je to rozsiahla kopaničiarska obec.
Najvyšší bod: Kóta v nadmorskej výške 928m na južnom svahu východného vrcholu Orgoňovej Kýčery (959,8m).
Najnižší bod: Marikovský potok pri výtoku z katastra obce (324m).
História obce
Územie obce bolo osídlené už dávno pred prvou písomnou zmienkou, čo dokladajú viaceré archeologické nálezy. Prvá písomná zmienka o území obce pochádza z 12.7.1321 a je z donačnej listiny uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou (1288-1342). Do konca 13.storočia bola kráľovským majetkom, a vtedy sa formovali zárodky sídiel dnešnej obce. Začiatkom 14.storočia územie ovládol Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti (18.3.1321) územie donáciou získal magister Ondrej, syn Kiliána. Získal ich za jeho verné služby. Boli to dediny Kobárovce (dnešná časť obce od kostola smerom k dolnému koncu – Kuburee, Kubure), Dve Lehoty (Kethlehotha – vtedajší názov pre Marikovú, dnes Kátlina), Hatné (Hathna), Prosné (Prozna) a dve Udiče (duas villas Wdicha – Malá a Veľká). Po jeho smrti (bez dedičov) sa majetok vrátil do rúk kráľa a ten ho vrátil do správy kráľovského hradu Bystrica. Od roku 1438 sa Mariková a Kátlina opäť vyčlenili z kráľovského majetku a postupne územie užívali Hatňanskovci, Podmanickovci, Balašovci a Sapáriovci. Ďalšie názvy: 1438 Marykowa Lehota, 1498 Marikolehota, 1773 Marikova, 1920 Mariková a 1954 Dolná Mariková. Obec bola založená na zákupnom práve asi v časoch Matúša Čáka. Patrila Kiliánovi, predkovi rodu Hatňanskovcov, neskôr (asi od 15.storočia) patrila panstvu Považská Bystrica, ktoré neskoršie získalo celú obec. Od začiatku 15.storočia prebehla valaská kolonizácia. Od 17.storočia tu vznikali klčoviská, kopanice. V roku 1578 mala obec mlyn a 27 domov, v roku 1720 mala 5 mlynov, v roku 1784 mala 719 domov a v roku 1828 (bez Hornej Marikovej) mala 539 domov, v roku 1848 mala 3.841 obyvateľov. V roku 1869 mala obec 3.398 obyvateľov, v roku 1880 mala 3.266 obyvateľov, v roku 1890 mala 3.486 obyvateľov, v roku 1900 mala 4.157 obyvateľov, v roku 1910 mala 4.456 obyvateľov, v roku 1921 mala 4.584 obyvateľov, v roku 1930 mala 4.832 obyvateľov, v roku 1948 mala 4.673 obyvateľov, v roku 1961 mala 2.250 obyvateľov a v roku 1970 mala 2.070 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a spracovaním dreva. V 19.storočí tu boli píla, 7 páleníc, mlyny a vyhne. V 20.storočí väčšina obyvateľstva pracovala v strojárenských podnikoch v Považskej Bystrici. V roku 1954 sa pôvodná obec rozdelila na Dolnú a Hornú Marikovú.
História osídlenia územia
Osídlenie z obdobia neskorého paleolitu (11.000 p. n.l. – 8.300 p. n.l.) a sídlisko z obdobia železnej doby (700 p. n.l. – 0) z lužickej kultúry.
Osídlenie z bronzovej doby z obdobia 1.800 p. n.l. – 800 p.n.l. (severne od obce sa nachádzali dva hrádky).
Na vrchu Bôn (748,4m) sa pravdepodobne nachádzala signalizačná stanica. Výšinné sídlisko sa nachádzalo na južnom svahu tohto vrchu asi 40m pod vrcholom pri dnešnej osade Lamošovce. Našli sa tu atypické črepy pravdepodobne zo záveru starej železnej doby (halštatská doba) (700 p. n.l. – 400 p. n.l.) alebo z prelomu letopočtu.
Miestne časti
Besné
Miestna časť leží približne 1,5km severne od centra obce na styku Javorníckej brázdy a Vysokých Javorníkov na Besnom potoku. Člení sa na osady: Abovce, Bracinovci, Cabajovci, Hluškovci, Hujkovci, Jarošinovci, Juracovci, Máčkovci, Pavlovci, Pleškovci, Pupkovci, Škrabkovce, Šulavovci.
Dolná Mariková
Hadoše
Miestna časť leží približne 5km severozápadne od centra obce uprostred Vysokých Javorníkov v údolí Kátlinského potoka. Člení sa na osady: Kapitánovci, Kopcovci a Repovci.
Kátlina
Miestna časť leží približne 6km severozápadne od centra obce uprostred Vysokých Javorníkov na hornom toku Kátlinského potoka na juhovýchodnom svahu vrchu Zigov (893,2m). Člení sa na osady: Lučanovci, Marálovci, Vlčkovci, Zigovci a Pasiečka.
Zaujímavosti v obci a okolí
Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov.
Kríže: Na odbočke do Kátliny, V osade Hadoše, Pod Michalovou, V Besnom, V Dolnej Marikovej.
Chalúpka marikovských tradícií.
Socha nepoškvrnenej Panny Márie.
Pramene a studničky: Pri osade Kopcovci, U Panny Márie, V osade Máralovce, V osade Cabajovci.
Náučný chodník Marikovským chotárom.
Turistické chodníky KST: 2693, 2695, 8589.
