Nachádza sa na východnom cípe vrchu Kozlisko /537,4m/ v juhozápadnej časti Malých Karpát juhovýchodne od obce Borinka vo výške 370m. Zrúcaniny stredovekej strážnej veže postavenej pravdepodobne na základe kráľovskej iniciatívy v 13.storočí, keď sa majiteľmi dovtedajšieho kráľovského hradu Pajštún stali grófi zo Svätého Jura a z Pezinka. Stála údajne na mieste bývalého strážneho objektu z čias rímskych. Kráľovský pôvod tiež naznačuje podobnosť veže s vežami na iných kráľovských hradoch. Hrádok, o ktorého pôvode nie je veľa správ, bol postavený v 2.polovici 13.storočia. Zrejme slúžil ako strážny objekt bez sídelnej a správnej funkcie na ochranu cesty cez Malé Karpaty z Jura do Borinky, o čom svedčí absencia palácových stavieb a hospodárskeho zázemia poddanských dedín. Vrch, na ktorom hrádok stojí, je na jednom mieste prerušený priekopou, ktorú v minulosti pravdepodobne premosťovala lávka, po ktorej sa do hrádku vstupovalo. Centrom hrádku bola mohutná veža. Zo začiatku bol hrádok opevnený len drevenými palisádami, výraznejšej ochrany sa dočkal až v 15.storočí v období husitských a uhorsko-českých vojen. Hrádok zanikol pri požiari pravdepodobne počas husitských vpádov na západné Slovensko v 1.polovici 15.storočia. O hrade sa nezachovali žiadne písomné zmienky. V bratislavskej Mestskej galérii však existuje originál tzv. Meyerovej rytiny z roku 1563, ktorá zobrazuje Prešporok a okolie pri príležitosti korunovácie Maximiliána II. Je pravdepodobné, že na nej vyobrazený objekt „Drach-kugel-schlos“ predstavuje Dračí hrádok. Vychádzajúc zo správnosti tohto predpokladu, Dračí hrádok ešte v polovici 16.storočia existoval, čo podporuje aj nález väčšieho množstva zlomkov úžitkovej keramiky z obdobia 13.-15.storočia, kedy bol hrad aj obývaný. Prvý archeologický výskum zrealizoval v rokoch 1941-1942 profesor V. Ondrouch, ktorý na základe istých nálezov predpokladal, že stredovekému opevneniu predchádzala rímska strážna veža. V roku 1993 uskutočnil archeologický výskum Z. Farkaš a odhalil zvyšky kamennej budovy s rozmermi 10,9×9,1m a múrmi hrubými 90cm, ktorá sa nachádzala za vežou. Pravdepodobne ide o tú istú budovu, ktorú lokalizoval už V. Ondrouch. V súčasnosti je z hrádku viditeľná iba časť zachovaného múru osadenia vstupného mosta. Ostatné časti základov nie je vidieť.
Samotný areál hrádku sa skladá z dvoch častí. Pretiahnutá vyvýšenina široká 15m a dlhá 115m je oddelená od okolitého terénu nízkym valom. Druhá vyvýšenina južne od prvej je široká 20m a dlhá 112m, ktorá je od prvej oddelená priekopou. Centrálna hranolová veža s vonkajšími rozmermi 10x10m bola postavená za 17m širokou a 6m hlbokou, do skaly vytesanou priekopou. Vzdialenosť veže od priekopy je asi 17m. Na vonkajšej strane priekopy sa zachovali skromné zvyšky murovaného osadenia vstupného mosta.