Poloha: Hrad sa nachádza na strmom vápencovom brale, okrajovom útese Považského Inovca, s výškou 70m na okraji Považského podolia nad obcou Beckov.
Vznik: Počiatky hradu siahajú do obdobia Veľkomoravskej ríše. Pôvodne hradisko vzniklo koncom 9.storočia. Hrad je písomne doložený v Anonymovej kronike okolo roku 1200. Podľa neho obsadili staromaďarskí náčelníci Zuard a Kadoša na prelome 9. a 10,storočia už existujúci hrad Blundus. Existenciu hradu potvrdil aj archeologický výskum. Prvá písomná zmienka o kamennom hrade je z roku 1208 kedy sa v listine nitrianskeho župana Tomáša spomína ako castrum Blundix, teda Bludisko. V roku 1219 sa spomína ako Blonduch, v roku 1222 ako Blondich. Ďalšie zmienky sú z rokov 1226 a 1228, keď ho nitriansky biskup Jakub daroval benediktínom na Skalke. V roku 1244 sa spomína ako Bolonduch. V roku 1255 bol už kráľovským pohraničným strážnym hradom. Uvádza sa i v roku 1264. Názov Bludisko stavba dostala kvôli zložitému usporiadaniu jeho objektov do priestoru. Pôvodný drevený hrad bol teda postavený už v 12.storočí. V roku 1208 sa podhradie hradu už v tom čase volalo Beckov, neskôr sa názov podhradia preniesol na samotný hrad. Vápencový útes mal značný strategický význam a preto tu už v polovici 13.storočia (1268) za vlády kráľa Bela IV. postavili kamenný hrad. Hrad vybudovali pôvodne ako mohutný pohraničný strážny hrad, ktorý kontroloval veľkú časť stredného Považia. Jeho poloha na 70m vysokom strmom brale mu to priam umožňovala. Mal slúžiť na obranu severozápadnej hranice Uhorského kráľovstva. Jeho dobrú obranyschopnosť dokazuje i to, že nebol dobytý ani Tatármi počas ich vpádu do Uhorska v roku 1241. Hrad bol strediskom panstva Beckov, ku ktorému patrilo 12 okolitých obcí. V roku 1306 sa spomína ako Bolunduch, v roku 1388 ako Galancz sive Beczkow a v roku 1417 ako Blantsch.
Staršie osídlenie: Podľa archeologického výskumu sa zistilo, že najstaršie osídlenie hradného brala pochádza z neskorej laténskej doby (60 p. n.l. – 0). Výrazné je osídlenie z veľkomoravského (833-907) a poveľkomoravského obdobia (907-1.000), počínajúc 2.polovicou 9.storočia, ktoré postupne prerástlo do Anonymom spomínaného hradu.
Vlastníci: Hrad bol pôvodne majetkom uhorských kráľov. V roku 1296 sa dostal do rúk Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý zdokonalil opevnenie dolného hradu, na akropole vybudoval štvorbokú útočiskovú vežu a prebudoval ho na svoju rezidenciu. Po jeho smrti v roku 1321 sa hrad stal opäť majetkom kráľa Karola Róberta a bol spravovaný kastelánmi. V roku 1379 ho kráľ daroval Mikulášovi Bánfimu za jeho verné služby v bojoch na Balkáne a Apeninskom polostrove. Už o deväť rokov neskôr, v roku 1388, ho kráľ Žigmund Luxemburský daroval za verné služby poľskému vojvodovi Štiborovi zo Štiboríc a jeho bratom spolu s príslušnými obcami. Po Štiborovej smrti v roku 1414 hrad zdedil jeho syn Štibor II. Keďže nemal syna, právo na majetok postúpil po svojej smrti v roku 1434 na svoju dcéru Katarínu. Kráľovský koncil ale rozhodol, že dostane iba štvrtinu z otcovho majetku vyplatenú v peniazoch. V roku 1437 kráľ Žigmund daroval hrad rytierovi Pavlovi Bánfimu, pravdepodobne s podmienkou sobáša s Katarínou, čo bolo neskôr i splnené, čím sa vrátila na svoj hrad. Po porážke uhorských kráľovských vojsk v bitke pri Moháči s Turkami v roku 1526, kde bol zabitý aj príslušník Bánfiovského rodu Žigmund Bánfi, začali Bánfiovci opevňovať a prestavovať hrad v renesančnom štýle na honosné sídlo. V roku 1594 v jednej z bitiek s Turkami padol Ján Bánfi, jediný žijúci syn Ladislava Bánfiho, čím rod vymrel po meči. Po jeho smrti nezhody medzi viacerými jeho dedičmi mali za následok postupný úpadok hradu. Hrad a panstvo si v roku 1646 rozdelili. O hrad sa nestarali a hrad začal chátrať. Patril Medňanským a Pongrácovcom. V 17.storočí hrad vlastnili Horeckí.
Stavebný vývoj: Hrad sa skladal z gotickej štvorbokej veže s ochranným múrom, ku ktorému stavitelia pripojili hradný dvojpodlažný palác. Matúš Čák Trenčiansky rozšíril opevnenie južným smerom a staršie predhradie predĺžil aj na sever, kde v najnižšie položenom mieste zriadil studňu. Obdobie vlastníctva hradu Štiborom zo Štiboríc na prelome 14. a 15.storočia bolo najvýznamnejším v rozvoji hradu. Majiteľ strohú vojenskú pevnosť prebudoval na honosné rodinné sídlo v gotickom štýle so zdokonalenou obrannou sústavou. K najstarším budovám ranogotického hradu patrilo predovšetkým opevnenie horného hradu po celom obvode vápencového brala a štvorhranná obranná a súčasne obytná veža. Zachovalo sa aj murivo základov zo starších objektov opevnenia. Boli postavené nové reprezentačné objekty, vrátane kaplnky vo východnom krídle nového severného paláca s bohatou architektonickou a maliarskou výzdobou na východnej strane hradu. V zadnej časti horného hradu sa priečnou budovou oddelili uzavretý panský sektor s palácom, kaplnkou a nádvorím, prístupný iba dobre brániteľným úzkym priechodom. Zvýšili hradné veže a v severnej najvyššie položenej časti opevneného priestoru postavili nový gotický palác s rytierskou sieňou. Na jeho nádvorí sa zistila cisterna. Štibor venoval obrane hradu veľkú pozornosť. Pred dolným nádvorím vybudoval vstupnú bránu s barbakánom, v dolnom nádvorí umiestnil hradnú posádku, hospodárske stavby a opevnil studňu. Padací most tvoril prechod do horného hradu, ktorý prebudoval na panské sídlo s centrálnym nádvorím obklopeným palácmi. Nádvorie bolo prístupné podjazdom so sedíliami v prízemí priečneho obytného krídla. Nové opevnenia uzavreli do svojho systému najstaršiu obytnú vežu, ktorá stratila svoju pôvodnú funkciu. Ďalšia renesančná prestavba prebehla v 2.polovici 16.storočia. V dolnom nádvorí noví majitelia hradu Bánfiovci na východnej strane postavili novú mohutnú delovú baštu a zvýšili obvodové múry hradu. Hrad prestavali na renesančnú pevnosť a prepychové šľachtické sídlo s budovami zjednotenými renesančnou oblúčikovitou atikou. Tiež mestečko pod hradom bolo opevnené hradbami a vodnou priekopou. Vďaka tomu hrad aj mesto v roku 1530 odolali nájazdu Tatárov. V roku 1599 hrad odolal aj Turkom. V roku 1729 hrad zachvátil obrovský požiar a zničené boli takmer všetky budovy. Vyhorel i v roku 1799. Odvtedy sa nepoužíval a pustol.
Interiér:
Exteriér:
Súčasnosť: Dnešné zakonzervované zvyšky sú pozostatkami palácov, hospodárskych budov, ale aj opevnenia. Obnovovaný bol v rokoch 1970-1976, kedy prebiehal i archeologický výskum ukončený v roku 1979. Po čiastočnej rekonštrukcii bol v roku 1996 hrad sprístupnený verejnosti. Je zaujímavý svojim dispozičným riešením. Fragmenty gotickej kaplnky s neskorogotickými a renesančnými freskami. Hrad sa stal majetkom obce, ktorá ho po dlhoročných opravách v roku 1996 sprístupnila verejnosti. V rokoch 2010-2012 bol opravovaný a v roku 2012 bol opäť sprístupnený verejnosti.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Horný hrad:
Veža obytná. Postavená bola v 13.storočí v gotickom slohu. Upravená bola v 14.-16.storočí. Má štvoruholníkový pôdorys, je trojpodlažná s pivnicou.
Nádvorie hradné. Nádvorie dolné. Postavené bolo v 13.storočí v gotickom slohu. Upravené bolo v 16.-17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
Opevnenie hradu. Postavené bolo v 13.storočí v gotickom slohu. Upravené bolo v 16.-17.storočí.
Bašta delová. Postavená bola v 16.storočí v renesančnom slohu. Má osemuholníkový pôdorys.
Hradný palác I. Renesančný palác. Postavený v 13.storočí v gotickom slohu. Upravený renesančne v 16.-17.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s pivnicou.
Bašta západná. Postavená bola v 15.storočí v renesančnom slohu. Upravená bola v 16.-17.storočí. Má štvorcový pôdorys.
Hradný palác II. Priečny palác. Postavený bol v 15.storočí v gotickom slohu. Upravený bol v 16.-17.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys a trojtraktovú dispozíciu.
Hradná kaplnka.
Hradný palác III. Gotický hrad. Postavený v 13.storočí v gotickom slohu. Upravený bol v 15.storočí. Má nepravidelný pôdorys, dvojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažný s pivnicou.
Hradné nádvorie s cisternou. Postavené bolo v 15.storočí v gotickom slohu. Má nepravidelný pôdorys.
Opevnenie dolného nádvoria. Postavené bolo v 13.storočí v gotickom slohu. Upravené bolo v 16.-17.storočí.
Dolný hrad:
Múr hradbový. Postavený bol na prelome 13. a 14.storočia v gotickom slohu. Upravený bol na prelome 14. a 15.storočia, v 16.storočí a v 2.polovici 20.storočia.
Hradné nádvorie. Postavené bolo v 14.-15.storočí v gotickom slohu. Upravené bolo v 16.-17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
Hradná studňa. Postavená bola v 15.storočí v gotickom slohu. Má kruhový pôdorys.
Predhradie:
Múr hradbový. Postavený bol v roku 1389 v gotickom slohu.
Veža bránová. Vstupná bašta. Postavená bola v 13.storočí v gotickom slohu. Upravená bola v 17.storočí. Má štvorcový pôdorys.
Barbakán. Postavený bol v 16.-17.storočí v renesančnom slohu. Má kruhový pôdorys.
Predhradie.