Zrúcaniny gotického hradu postaveného v 13.storočí sa nachádzajú na výraznom kužeľovitom kopci s vápenným podložím nad obcou Brekov v nadmorskej výške 280m.
V priestore hradného vrchu sa v ranom stredoveku nachádzalo slovanské hradisko s elipsovitým pôdorysom. Kto dal postaviť hrad Brekov a akú mal funkciu je nejasné. Vzhľadom na zemepisnú polohu kopca a hradu sa zdá pravdepodobnejšou iniciatíva kráľa postaviť hrad, ktorý bude slúžiť pri ochrane priľahlej časti krajinskej cesty a pohraničného pásma v 13.storočí.
Najstarší nepriamy písomný doklad o dedine je totožný so záznamom o hrade Brekov z roku 1307 (castrum Barko) a priamy písomný doklad je z roku 1314 (possessionis Borko simul cum castro). Z obsahu oboch listín je zrejmé, že hrad aj dedina Brekov jestvovali pred vznikom uvedených listín. Keďže hrad Brekov bol pomenovaný podľa názvu najbližšej dediny, teda Brekova, dedina bola staršia ako hrad. Názov dediny pochádza pravdepodobne zo staroslovanského břek, označujúceho druh listnatého stromu mukyňu. V stručnom zázname z roku 1307 sa hovorí o tom, že pôvodní vlastníci hradu šľachtici z Michaloviec zámenou dali dedinu Myslinu a hrad Brekov neslávne známemu šľachticovi Petrovi. Aj ďalší zachovaný doklad z roku 1314 vznikol v súvislosti s výmenou majetkov. Vtedy šľachtic Peter Peteň, syn Peteňa z Bačkova, ktorý vlastnil aj Jasenovský hrad, získal od šľachticov z Michaloviec dedinu Brekov s tamojším hradom. Tieto výmeny svedčia o premyslenom zámere sceľovať majetky do podoby územne väčších panstiev. Z obsahu oboch zápisov je zrejmé, že hrad Brekov jestvoval už pred rokom 1307, kedy patril šľachtickým vlastníkom blízkych Michaloviec. Začiatočnú výstavbu stredovekého hradu Brekov väčšina bádateľov datuje do 2.polovice 13.storočia, niektorí dokonca do rokov 1295-1307 (1314) a pripisuje ju michalovskej vetve rodu Kaplon.
Na začiatku 14.storočia sa Uhorsko zmietalo v občianskej vojne o uvoľnený trón a so separatistickými oligarchami Omodejovcami (Abovcami) z východného Slovenska a Matúšom Čákom Trenčianskym z Považia. Trónu sa po desaťročí bojov o konsolidáciu pomerov v krajine a porážku odbojnej šľachty nakoniec ujal Karol I. Róbert z neapolskej vetvy rodu Anjou. Okolo roku 1317 vypukla najmä na severnom Zemplíne vzbura miestnych šľachticov (pre nesplnenie sľubov daných kráľom zemepánom), ktorých viedol Peter Peteň, ešte pred časom kráľov spojenec, osobne. Pokúsil sa zabiť Karla Róberta. Zaútočil aj na susedný hrad Čičvu, ktorý bol majetkom pánov z Rozhanoviec. Jeho útok bol však neúspešný. Po ich porážke kráľovským vojskom im boli majetky skonfiškované a hrad Brekov (castrum Borkó) po roku 1321 získal kráľovskou donáciou rod francúzsko-neapolského pôvodu Drugetovci, konkrétne Filip I. Druget. V darovacej listine nie je zapísaný hrad Brekov ani dedina Brekov. Príčinou toho mohla byť skutočnosť, že v čase konfiškácie a darovania ešte bola na hrade posádka Petra Peteňa. Hrad muselo dobyť a zabrať kráľovské vojsko a kráľovi verní šľachtici. Peter s najväčšou pravdepodobnosťou utiekol do Poľska. Až potom sa stal skutočným vlastníkom panstva hradu Brekov Viliam Druget. V roku 1330 sa hrad spomína ako castrum Barkou. Drugetovci boli vernými spojencami kráľa už počas jeho príchodu do Uhorska a naďalej stáli na jeho strane počas celého obdobia jeho vlády. Významne pomohli pri postupnej konsolidácii pomerov na začiatku Karolovej vlády. Drugetovci po kráľovej donácii prebrali väčšiu časť z bývalých Petrových majetkov, z ktorých väčšina sa nachádzala v severnej časti Zemplínskej župy. Keďže za sídlo rodu si vybrali blízke Humenné, používali odvtedy aj prídomok z Humenného (Homonnay, de Homonna). Brekov ako jeden zo svojich majetkov vlastnili prakticky až do jeho zániku v roku 1684 (s výnimkou krátkeho obdobia v rokoch 1486-1488, kedy pripadol rodine Zápoľských). Drugetovci sa v značnej miere zaslúžili o jeho údržbu a ďalšiu výstavbu tak v období gotiky, ako aj renesancie. Podobne si počínali Zápoľskí, ktorí využili svoje krátke spravovanie hradu na rekonštrukciu a zdokonalenie opevnení.
Vnútropolitické nepokoje v 2.polovici 15.storočia sa nepriamo dotkli aj hradu Brekov. V tomto storočí zohral hrad dvakrát dôležitú úlohu v dejinách Uhorska. Najprv v roku 1466 pri vnútropolitických bojoch a potom pri strete kráľa Mateja Korvína s poľským kráľom Kazimírom IV. práve pod týmto hradom a v roku 1473 pri Humennom. Poľské vojenské vpády v rokoch 1471-1472 a neskôr v rokoch 1490-1492 prechádzali územím Šariša. Na hrade boli v roku 1491 vydržiavané proti poľským vojskám Jána Alberta vojenské posádky. V roku 1472 kráľ Matej vymenoval Štefana Zápoľského, dedičného župana Spiša, za kapitána pre ochranu severovýchodných oblastí Uhorska. Ako „castellanus castri Barko“ vystupuje v roku 1488.
Hrad Brekov bol poškodený pri obliehaniach v politicky a vojensky nepokojných rokoch 17.storočia. Uzurpáciou sa dostal do rúk Gabriela Betlena, ktorý ho v roku 1624 zveril svojmu vojvodovi Jurajovi Sečénimu. Vojvodu o rok neskôr zabili vlastní sluhovia. V roku 1644 patril Jurajovi I. Rákocimu a napokon sa ho zmocnil Imrich Tököli, ktorý v poslednej fáze sprisahania v roku 1684 hrad zbúral. Všetky tieto násilné okupácie a vojenské obliehania hrad veľmi poškodili. Okolo roku 1640 už bol rozbúraný, a aj keď ho potom čiastočne obnovili, definitívne zanikol po zničení v r. 1684. Vlastnili ho ešte Barkóciovci a od 18.storočia Čákiovci.
Hrad v priebehu stáročí upravovali a prebudovávali. V rokoch 1486-1488, kedy bol na krátky čas v rukách Zápoľských bola veľká pozornosť venovaná opevneniu. V roku 1558 bol objekt ťažko poškodený, opravili ho v roku 1575. V roku 1624 hrad obsadil Gabriel Betlen. Ďalšie poškodenie, ktoré natrvalo poznačilo hrad, zapríčinili rákociovské vojská v roku 1644. Hrad ako pevnosť zanikol koncom 17.storočia i keď niektoré jeho priestory boli obývané ešte v roku 1698.
Do hradu sa vstupovalo západnou vstupnou bránou predhradia, chránenou mohutnou štvorcovou baštou. Cesta pokračovala po obvode kopca k druhej bráne, chrániacej vstup do dolného nádvoria. Stavby nádvoria boli pravdepodobne hospodárskeho charakteru a nezachovali sa, hoci časť múrov medzi prvým a druhým nádvorím naznačuje, kde boli prilepené k múrom a kde bol vstup do horného hradu, prechod z jedného nádvoria do druhého. Na najvyššom mieste stál palác s kaplnkou a obytnými miestnosťami, v niektorých priestoroch so zachovanými klenbami. V súpise pamiatok sa uvádzajú veže, išlo však pravdepodobne len o bašty, chrániace jednotlivé časti hradu, dispozícia tohto hradu ho však jasne radí k plášťovým hradom, čo vidno aj z jeho pôdorysu.
Z hradu dnes ostali zachované múry do výšky až troch podlaží, jasne naznačujúce predchádzajúci stav budov. Viditeľné sú aj brány, prechod do horného hradu, ktorý bol opatrený pravdepodobne padacím mostom. Pivnice sú sčasti zaklenuté a v západnej časti paláca je zreteľne viditeľná kuchyňa s otvoreným ohňom, výlevkou a obrovským dymovodom. Na podlaží sú v stene zvyšky nosníkov krbu. Z kaplnky sa veľa nezachovalo. Z hradného vrchu je pekný výhľad na Humenné, Strážske a chrbát Krivoštianky, ktorý vystupuje nad protiľahlým brehom Laborca.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Obytná veža. Vežový palác horného hradu. Postavený bol v 2.polovici 13.storočia v gotike. Upravovaný bol po roku 1321, po roku 1486 a v roku 1684. Je jednopriestorový s pôdorysom nepravidelného obdĺžnika. Nachádza sa v západnej časti hradného jadra.
Hradný palác I. Hradný južný palác horného hradu. Postavený bol v 2.polovici 13.storočia v gotike. Upravovaný bol po roku 1321, po roku 1486 a v roku 1684. Má dvojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare nepravidelného obdĺžnika, je trojpodlažný. Nachádza sa v južnej časti hradného jadra.
Hradný palác II. Hradný palác východný s kaplnkou. Postavený bol v 2.polovici 13.storočia v gotike. Upravovaný bol po roku 1321, po roku 1486 a v roku 1684. Má jednotraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare nepravidelného obdĺžnika. Nachádza sa vo východnej časti hradného jadra.
Hradný palác III. Hradný západný palác horného hradu. Postavený bol okolo roku 1575 v renesancii. Upravovaný bol v roku 1684. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa v západnej časti hradného jadra.
Hradné nádvorie I. Hradné nádvorie horného hradu. Vybudované bolo v 2.polovici 13.storočia. Upravované bolo v roku 1684. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa v severnej časti hradného jadra.
Hradbový múr I. Postavený bol v 2.polovici 13.storočia v gotike. Upravovaný bol po roku 1321 a v roku 1684. Má oválny pôdorys. Nachádza sa okolo hradného jadra.
Prvé predhradie:
Brána I. Brána severná dolného hradu. Postavená bola v rokoch 1486-1488 v neskorej gotike. Upravovaná bola v 16.storočí a v roku 1684. Má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa na severovýchodnom predhradí.
Bránová bašta. Bránová bašta severnej brány. Postavená bola v rokoch 1486-1488 v neskorej gotike. Upravovaná bola v 16.storočí a v roku 1684. Má pôdorys v tvare podkovy. Nachádza sa pri severnej bráne prvého predhradia.
Hospodárska stavba. Postavená bola v rokoch 1486-1488 v neskorej gotike. Upravovaná bola v 16.storočí a v roku 1684. Má dvojtraktovú dispozíciu, obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa vo východnom závere prvého predhradia.
Hradné nádvorie II. Hradné východné nádvorie dolného hradu. Vybudované bolo v rokoch 1486-1488. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa severovýchodne od hradného jadra.
Hradbový múr II. Hradbový múr severný. Vybudovaný bol v rokoch 1486-1488. Upravovaný bol v roku 1684. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa na severnej a severovýchodnej hranici hradného areálu.
Druhé predhradie:
Brána II. Vežová brána. Brána vežová juhozápadná. Postavená bola okolo roku 1575 v renesancii. Upravovaná bola v roku 1684. Má štvorcový pôdorys. Nachádza sa v juhozápadnom cípe druhého predhradia.
Bašta. Bašta polygonálna dolného hradu. Postavená bola okolo roku 1575 v renesancii. Upravovaná bola v roku 1684. Nachádza sa západne od hradného jadra.
Hradné nádvorie III. Hradné západné nádvorie dolného hradu. Vybudované bolo okolo roku 1575. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa v západnom predhradí.
Prístupový priestor. Prístupová cesta bola vybudovaná v 2.polovici 13.storočia. Nachádza sa v západnom predhradí.
Opevnenie hradu:
Val. Valové opevnenie bolo vybudované v období 10.storočie až 2.polovica 13.storočia. Nachádza sa okolo hradného areálu.