Hrad bol postavený na strategickej vyvýšenine nad sútokom Moravy a Dunaja na zvyškoch slovanského hradiska Dowina, ktoré sa spomína vo Fuldských análoch v roku 864. Hrad patrí k najstaršie historicky doloženým hradom na Slovensku. Hradný vrch bol osídlený už v eneolite. Archeologické nálezy dokumentujú pamiatky o živote ľudu s kultúrou kanelovej keramiky, ilýrsko-panónskych kmeňov, Bójov s laténskou kultúrou i Keltov. Túto dôležitú križovatku diaľkových ciest ovládli v 2.storočí n.l. Rimania. V 1.-4.storočí tu stála predsunutá rímska vojenská strážna stanica ako predpolie Limes Romanus, ktorá patrila k vojenskému táboru v lokalite Carnuntum v dnešnom Rakúsku. Opevnenie na hradnom vrchu vybudovala už tamojšia rímska posádka. Ďalšie nálezy sa datujú z obdobia vlády cisára Valentiana I. /364-375/, keď Rimania svoje osídlenie rozšírili a znova opevnili. Základy sa našli na strednom a dolnom hrade pri vstupnej bráne. Základy monumentálnej cirkevnej stavby a pohrebisko, ale i ďalšie príklady osídlenia, obydlia a výrobne ako aj množstvo sprievodného materiálu aj dnes potvrdzujú textáciu Fuldských análov z roku 864, podľa ktorých bol hrad Dowina nevýslovnou a medzi všetkými najstaršími nevídanou pevnosťou Rastislavovou, chrániacou ríšu pred nájazdmi Bavorov. Počas trvania Veľkomoravskej ríše bol hrad významným vojenským a hospodárskym centrom. Po jej zániku sa z neho stal pohraničný strážny hrad, najskôr v kráľovskom, neskôr vo feudálnom vlastníctve. Kamenný stredoveký hrad vznikol na najvyššom temene hradného brala už v neskororománsko-gotických časoch medzi 13.-15.storočím. Doložený je z roku 1288. Feudálny hrad tvorila spočiatku šesťboká obranná obytná veža s malým opevneným preddvorím na najvyššom mieste hradného brala. Hrad postupne rozširovali o reprezentačné stavby palácov a hospodárskych budov v sústavne sa obnovujúcich opevneniach. V 14.-15.storočí postupne vznikalo opevnenie stredného hradu v sedle pod vrcholovou skalou. Tieto budovy sa vo svojich konštrukciách z veľkej časti zachovali podnes na hornom a strednom hrade, prístupné premostením nad hradbovými priekopami, ktoré spolu s mohutnými obrannými múrmi, vežami a bránami chránili bezpečnosť obyvateľov hradného brala od vonkajších aj vnútorných nepriateľov. V 1.polovici 15.storočia a v 16.storočí Devín prestavali na goticko-renesančnú pevnosť. Majitelia hradu sa viackrát menili. Hrad od konca 14.storočia vlastnil rod Garajovcov, ktorí sa popri prestavbe hradu venovali aj stavbe pohrebnej kaplnky pri farskom kostole v obci. V 2.polovici 15.storočia, v roku 1460, sa stali vlastníkmi hradu grófi zo Svätého Jura a Pezinka, ktorí stavebnú aktivitu sústredili na nižšiu terasu do priestoru stredného hradu. Niekedy v tom období hrad prestavali a vzniklo opevnenie dolného hradu. V 16.storočí, v rokoch 1527-1605 patril Bátoriovcom. Z toho obdobia pochádza palác Bátoriovcov, delové bašty a charizmatická „Panenská“ vežička. Nakoniec ho v roku 1635 získali Pálfiovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1918. Tí tu uskutočnili stavebné úpravy a prestavby najmä na budovách prvého predhradia, v druhom predhradí postavili veterný mlyn. Do dolného hradu zakomponovali rímsky a veľkomoravský obranný val, zosilnený troma bránami. Od 18.storočia ho prestali používať a odvtedy hrad postupne pustol. Rozpad konštrukcií zavŕšili v roku 1809 napoleonské vojska, ktoré vyhodili hrad do povetria. Romantická ruina v rozsiahlom opevnení sa stala vyhľadávaným námetom celého radu maliarskych diel. V 1.polovici 18.storočia v období národného obrodenia sa hrad stal symbolom slávnej minulosti a národnej samobytnosti Slovákov a výletným miestom a cieľom vlastivedných vychádzok a stretnutí uvedomelej štúrovskej mládeže. Pamätný je výlet z 24.4.1836, ktorý pripomína pamätná tabuľa umiestnená na hrade. Vtedy tu prijali program pozdvihnutia slovenského ľudu. Šesťboká veža bola ťažko poškodená pri stavbe sochy Árpáda na akropole z mileniárnych rokov konca 19.storočia v rámci osláv usídlenia sa starých Maďarov v dunajskej kotline. Po oslobodení sa tu v rokoch 1945-1959 konali Slovanské dni. Od 60.rokov 20.storočia je postupne skúmaný, obnovovaný a prezentovaný ako verejne prístupná archeologická lokalita a múzeum. V jednotlivých častiach hradu sú vyznačené pôdorysy objavených stavieb (ranokresťanské kaplnky zo 4.storočia, základy veľkomoravského kostola z polovice 9.storočia, románske domce). Návštevníci majú možnosť oboznámiť sa s muzeálnou expozíciou obsahujúcou nálezy získané pri archeologickom výskume na hrade.
Rozsiahla šija výbežku Malých Karpát na styku Dunaja a Moravy prechádza do skalného výbežku, na ktorom je stredoveký hrad situovaný. Konštrukcie horného a stredného hradu, ktoré sa zachovali v podobe ruín, sa v rámci komplexnej pamiatkovej obnovy zabezpečili. Na základe nálezov sa doplnili chýbajúce časti a siluety palácov, najmä na strednom hrade. Zaujímavá je veľká šesťboká veža na hornom hrade s komunikáciami a zvyškami obranného systému. Staršie ako stredoveké osídlenie, najmä rímske a veľkomoravské, je situované na širokom priestranstve na terasách rozľahlého chrbta pohoria v teritóriu obohnanom mohutným opevnením v podobe konzervovaných základov budov verejno-spoločenského a sakrálneho charakteru, urbanistických celkov, výrobní, dielní a ďalších nálezov, dokumentujúcich osídlenie lokality. Niektoré zaklenuté priestory stredného hradu, najmä Garajovského paláca, sa zachovali v pôvodnom vzhľade a využívajú sa na muzeálne účely. Najvýznamnejší je pôdorys základov monumentálneho veľkomoravského kostola s pohrebiskom z čias Rastislavovej Veľkomoravskej ríše, ako aj ukážka urbanistického celku dediny. Budovy alebo základy objektov hradu sú zachovalé a celý hrad je pomerne dobre čitateľný v teréne. Okrem stredovekého hradu sú odkryté alebo sa odkrývajú aj staršie, najmä veľkomoravské stopy po osídlení hradného vrchu.
Areál hradu je archeologickým múzeom v prírode a expozíciou Múzea mesta Bratislavy.
Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Citadela. Postavená bola v 13.storočí v gotike. Upravovaná bola v 15.,16. a 17.storočí.
Panenská veža. Opevnenie juhozápadné. Postavená bola v 13.storočí v gotike. Upravovaná bola v roku 1988. Má nepravidelný pôdorys.
Bašta renesančná. Postavená bola v 16.-17.storočí v renesancii.
Hradbový múr severný. Opevnenie severné. Postavený bol v 13.storočí. Upravovaný bol v 15.,16. a 17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
Opevnenie juhovýchodné. Postavené bolo v 13.storočí. Upravované bolo v 15.,16. a 17.storočí.
Schodisko prístupové. Postavené bolo v 13.storočí. Upravované bolo v 15.,16. a 17.storočí.
Hrad stredný:
Garajovský palác. Postavený bol v 15.storočí v gotike. Upravovaný bol v 16. a 17.storočí.
Renesančný palác. Postavený bol v 16.-17.storočí v renesancii.
Budovy hospodárske. Postavené boli v 16.-17.storočí.
Nádvorie stredného hradu. Postavené bolo v 15.storočí. Upravované bolo v 16. a 17.storočí.
Múr hradbový severný. Postavený bol v 15.storočí. Upravovaný bol v 16. a 17.storočí.
Múr hradbový východný. Postavený bol v 15.storočí. Upravovaný bol v 16. a 17.storočí.
Múr hradbový južný. Postavený bol v 15.storočí. Upravovaný bol v 16. a 17.storočí.
Múr hradbový západný. Postavený bol v 15.storočí. Upravovaný bol v 16. a 17.storočí.
Prvá šijová priekopa. Postavená bola v 15.storočí. Upravovaná bola v 16. a 17.storočí.
Základy rímskej stavby 1.
Studňa hradná. Vybudovaná bola v 15.storočí. Upravovaná bol v 16. a 17.storočí.
Pamätná tabuľa Ľ. Štúra.
Predhradie:
Suterén koniarne.
Suterén strážnice.
Základy kostola.
Základy sakrálnej stavby.
Základy rímskej stavby 2.
Základy rímskej stavby 3.
Základy rímsko-germánskej stavby.
Základy stavby 1.
Základy stavby 2.
Základy stavby 3.
Základy stavby 4.
Komunikácie dolného hradu.
Opevnenie dolného hradu:
Bašta západná. Postavená bola v 15.storočí v renesancii. Má polygonálny pôdorys.
Brána opevnenia. Brána pri Morave. Postavená bola v 15.storočí.
Brána opevnenia. Moravská brána. Postavená bola v 15.storočí.
Brána opevnenia severná. Postavená bola v 15.storočí.
Brána opevnenia východná. Postavená bola v 15.storočí.
Múr hradbový južný. Postavený bol v 15.storočí.
Múr hradbový juhozápadný. Postavený bol v 15.storočí.
Múr hradbový severozápadný. Postavený bol v 15.storočí.
Val severný.
Druhá šijová priekopa. Vybudovaná bola v 15.storočí.
Priekopa z doby bronzovej.
Areál národnej kultúrnej pamiatky.