Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Zrúcanina gotického hradu z 2.polovice 13.storočia sa nachádza na skalnom kužeľovitom vrchu v nadmorskej výške 447m v obci Podzámčok. Pozostatok hradu „Dobroniva“, ktorý bol postavený pravdepodobne po tatárskom vpáde ako strážny objekt pri starej obchodnej ceste do Zvolena. Spomína sa v rokoch 1305-1306 ako castrum de Dobronya. Prislúchal ku komitátnemu hradu vo Zvolene ako predsunuté opevnenie Pustého hradu. Neskôr sa stal kráľovským majetkom pod správou kastelánov až do 16.storočia. V 1.polovici 15.storočia (1424-1486) patril do majetku kráľovien a bol prestavaný. Často ho dávali do zálohu šľachticom. Okolo roku 1500 sa stal majetkom Štefana Verbociho. Ten bol za dvojvládia po moháčskej porážke priaznivcom Jána Zápoľského, no šťastie nakoniec žičilo Ferdinandovi Habsburskému, ktorý nakoniec hrad získal a stal sa znovu kráľovským majetkom. Význam hradu sa zvýšil počas tureckých nájazdov koncom 16.storočia. Najvážnejšie nebezpečenstvo hrad zažil počas útoku sečianskeho a fiľakovského bega v roku 1583. Hrad sa podarilo ubrániť najmä vďaka včasnej pomoci zvolenského kapitána Juraja Barbariča. Po rozpade Zvolenskej župy sa stal sídlom dobronivského panstva. Listina z roku 1668 hovorí o trojpodlažnom palácovom objekte s dvoma bránami. Hrad bol centrom života až do 16.storočia, kedy panstvo hrad opustilo a zostala na ňom len vojenská posádka. V roku 1609 si totiž správa panstva dala postaviť v podhradí novú budovu. V období renesancie na prelome 16. a 17.storočia viackrát menil majiteľov. Najdlhšie, v rokoch 1614-1804 ho vlastnili Esterháziovci. Od 17.storočia bol hrad opustený a od konca 18.storočia pustol. V roku 1805 ho odkúpila kráľovská kancelária pre potreby banskej komory. Zrejme až po tomto dátume došlo k chátraniu hradu.
Hrad pozostával z dvojpodlažného paláca, veže a kamenných hradieb. Vonkajšie opevnenie bolo zemné. Obranu hlbokých priekop a širokých valov, ktoré sa prstencovito rozkladali okolo kopca, posilňovali určite streľbou z hradu. Nezachovali sa však strieľne, ktoré by tomu nasvedčovali. Vo vonkajšom zemnom opevnení, ktoré pripomína anglický typ hradu motte sú aj stopy po výčnelkoch (akoby flankovacej bašty). Opis hradu od Alexandra Esterháziho z roku 1668 popisuje hradný palác ako kamennú dvojpodlažnú podpivničenú stavbu, ktorú vo výške prvého poschodia spájala vonkajšia chodba s iným objektom. Okrem hlavnej budovy tu boli aj ďalšie stavby doplnené a chránené pevnou bránou a baštami v silnom opevnení.
Dnes ja na najvyššom mieste homoľovitého návršia zachované iba torzo jednej steny pôvodného dvojpodlažného paláca s dvojicou konzol v minulosti držiacich renesančný arkier, ktoré bolo nedávno opravované. Zachránil sa iba nápadný prstenec valového opevnenia, priekopy a náznak vonkajšej hradby pri vstupe.