Zrúcanina goticko-renesančného hradu stojí na ostrom brale Súľovských skál v nadmorskej výške 567m nad obcou Hričovské Podhradie. Na prelome letopočtu stál na mieste púchovský hrádok, zachoval sa val hradiska. Predchodca kamenného hradu pochádza z 9.storočia. Hrad bol postavený po tatárskom vpáde na ochranu Považskej cesty. Najstarší údaj o Hričove je z roku 1208, keď sa spomína ako prediálny majetok nitrianskeho biskupstva. Nasledujúci známy dokument svedčí o tom, že kráľ Belo IV. daroval v roku 1254 hrad a k nemu patriace majetky magistrovi Tolušovi (Bartolomej), synovi Farkaša. Keď magister Toluš zomrel, hrad spomínaný ako „castrum Hrichou“ i s príslušenstvom dostal roku 1265 Mikuláš, vnuk prepošta zo župy Fejér, pochádzajúci z rodiny Beychovcov. V tom čase patrili k hradu osady Dolný a Horný Hričov, Peklina a Ovčiarsko. Hrad sa v rokoch 1270-1280 usilovali získať aj Balašovci, no v roku 1272 sa to Dominikovi, otcovi župana Donča, ešte nepodarilo. Župan Byter, člen tohto rodu, v roku 1278 sa za 75 mariek striebra stal vlastníkom hnuteľností, zbraní, zariadenia a naturálií, ako aj služobníctva. O štyri roky, keď uväznil hradnú paniu, sa mu podarilo kúpiť hrad aj so štyrmi k nemu patriacimi obcami za miernu cenu, 100 mariek striebra. V roku 1297 mu hrad odobral Matúš Čák Trenčiansky, ale po jeho smrti hrad vrátili pôvodným vlastníkom. V 2.polovici 14.storočia bol hrad v kráľovských rukách. Neskôr, v 15.storočí, bol hrad viackrát obliehaný a vystriedal viacerých majiteľov (kastelánov, koruny a zámožných pánov). Po bitke pri Moháči, kedy na trón zasadli dvaja kráľi, ho obsadil vojenský veliteľ Ján Katzianer, ktorý slúžil Ferdinandovi I. Habsburskému. O 9 rokov neskôr hrad v mene kráľa Jána Zápoľského dobyli Podmanickí a za odmenu hrad dostali do vlastníctva. Proti tomu sa ale ohradili Imrefiovci, ktorí hrad na základe kráľovskej donácie kráľa Ladislava II. Jagelovského vlastnili už od roku 1500. Súd im dal za pravdu. Rafael Podmanický výkon súdu o vrátenie panstva neustále odsúval a v roku 1549 ho odsúdili pre pohŕdanie majestátom stratou majetku i hlavy. Jeho advokát Krištof Kubíny sa proti rozsudku odvolal a predložil donačnú listinu kráľa Mateja, ktorou hrad už v roku 1468 daroval Blažejovi Podmanickému. Spor sa skončil dohodou, keď Michal Imrefi za finančnú náhradu uznal nárok Podmanických na hrad. Po smrti bezdetného Rafaela Podmanického hrad pripadol kráľovskej komore a v roku 1550 ho Zápoľskí opravili a rozšírili. V roku 1555 hos polu s panstvom Bytča kúpil František Turzo. Jeho syn Juraj hričovské majetky pričlenil k bytčianskemu panstvu. Posledné väčšie úpravy prebehli v roku 1621. V 17.storočí svojou polohou a neveľkou rozlohou nevyhovoval dobovým vojenským požiadavkám a postupne chátral. Počas protihabsburských povstaní ho spustošili Bočkajovi hajdúsi, neskôr ho neobnovili. Koncom 17.storočia ho zasiahol blesk a odvtedy pustne.
Na vysokom brale na malom priestore stojí stále hrad, ktorý aj dnes sprístupňuje brána vysekaná do skalného podložia. Hradné jadro tvorila severovýchodná najvyššie položená časť, ku ktorej priliehal súbor hospodárskych budov. Vstup chránila na juhovýchode stojaca samostatná hranolová veža, z ktorej sa zachovali zvyšky múrov. Kedysi opevnený úzky priestor pred vežou sprístupňovala brána vsadená medzi dve skaly. V západnom smere stoja obvodové múry gotického paláca, v ktorom sa čiastočne zachovali kamenné šambrány okien a konzoly. Celkom zaniknuté predhradie reprezentuje zvyšok jednej z hospodárskych budov. Pôdorys hradu je v teréne dobre čitateľný. Z hradu je vynikajúci výhľad najmä na západ a sever do údolia Váhu.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Hradný palác. Bol postavený v gotike v polovici 13.storočia. Upravovaný bol v 14.storočí, 2.polovici 16.storočia a začiatkom 17.storočia. Zanikol koncom 17.storočia. Mal pôdorys v tvare obráteného L, bol štvorpodlažný.
Prvé predhradie:
Múr hradbový I. Bol postavený na prelome 14. a 15.storočia v renesancii. Upravovaný bol v 2.polovici 16.storočia. Zanikol koncom 17.storočia.
Veža obranná. Bola postavená v renesancii na prelome 14. a 15.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 16.storočia. Zanikla koncom 17.storočia. Mala štvorcový pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu a bola dvojpodlažná.
Parkan. Postavený bol v 16.storočí. Zanikol koncom 17.storočia. Mal obdĺžnikový pôdorys.
Druhé predhradie:
Múr hradbový II. Bol postavený v 16.storočí. Zanikol koncom 17.storočia.
Hradné nádvorie. Bolo vybudované v 16.storočí. Zaniklo koncom 17.storočia. Malo nepravidelný pôdorys.
Stavba hospodárska. Postavená bola v renesancii v 16.storočí. Zanikla koncom 17.storočia. Mala obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, mala pivnicu.