Malebná hradná zrúcanina na západnom strmom ostrohu Zárub, najvyššieho vrchu Malých Karpát, ukrytá v hustom lesnom poraste nad obcou Buková v nadmorskej výške 510m.
Hrad Ostrý Kameň postavili v 13.storočí a v listinách sa prvý raz spomína v roku 1273. Ako jeden z pohraničných hradov, strážiacich západné hranice Uhorska, mal aj špeciálnu úlohu chrániť diaľkovú obchodnú cestu, vedúcu z Budína cez západné Slovensko týmto priesmykom do českých krajín, ktorá je všeobecne známa ako tzv. Česká cesta. Jeho meno je zrejme odvodené od tvaru skaly, na ktorej je postavený. Spočiatku bol kráľovským majetkom, no už v roku 1366 hrad Eleskw daroval kráľ hrad Mikulášovi zo Seče, čím sa dostal do súkromnej držby uhorských feudálnych rodín. V roku 1394 sa spomína Eleskw in wigari theutonico Scharfessteyn. Koncom 14.storočia naň dostal donáciu od kráľa Žigmunda známy vojvoda Štibor zo Štiboríc. Načas patril Keglevičovcom, Turzovcom, Forgáčovcom a od 15.storočia aj grófom zo Svätého Jura a Pezinka. V roku 1504 sa spomína ako Eleskew, Ostrzeiss, Ozthris alias Elecskew. V 16.storočí patril Coborovcom spolu s feudálnym panstvom, ktoré k nemu prislúchalo (12 obcí), ale od roku 1554 vlastnili štvrtinové podiely hradu Bakičovci a Révaiovci. V čase tureckých vojen hrad rozšírili o dolný hrad, ktorého dvojité opevnenie nadväzovalo na predsunutú pevnôstku, vybudovanú na skalisku medzi priekopami. V roku 1704 sa v okolí hradu odohrala veľká kurucká bitka, pri ktorej bol pravdepodobne poškodený aj hrad. Česká cesta v tom čase viedla už cez Bratislavu a hrad stratil svoju funkciu. Koncom 18.storočia získali hrad i panstvo do dedičnej držby Pálfiovci, ktorí preniesli sídlo panstva z hradu do mestečka Moravský Svätý Ján. Od toho času hrad pustol a zostali z neho len zrúcaniny.
Gotický hrad vznikol na konci strmého horského hrebeňa, od ktorého ho oddeľuje priekopa vysekaná do skaly. Skladal sa z obytného paláca a pozorovacej a strážno-obrannej hranolovej veže. Budovy rozšírili v polovici 15.storočia smerom na severozápad. Nové predhradie zo 16.storočia slúžilo zväčša hospodárskym účelom, bola tu pekáreň a byty pre hradný personál. Hospodárske budovy boli podpivničené a stála tu aj kaplnka. Na horný hrad sústredili stráž, veža slúžila na pozorovanie. Okrem toho tu bola aj cisterna na vodu, kuchyňa a väznice. Celý hradný areál ohradzovali vysoké múry posilnené na nárožiach baštami. Šijovú priekopu chránil mohutný objekt zabezpečujúci obranu zo strany možného útoku. Hrad mal pravdepodobne vysunutú pozorovaciu vežu na hrebeni, z ktorej bolo vidno nielen Plavecký hrad, ale aj hrady Korlátka a Branč. Hrad stratil svoju strážnu funkciu presunom Českej cesty. Aj časté súdne spory, ktoré sa viedli medzi vlastníkmi, prispeli k jeho zániku, a tak sa od 2.polovice 18.storočia postupne rozpadáva.
Hradná ruina je kompozične pevne spätá s vápencovým podložím, kamenné murivá a zvyšky niekdajších múrov palácov, hospodárskych stavieb a bášt vyrastajú z členitého podložia. Budovy sa však značne rozpadávajú a ich mohutnosť zaniká v hustom lesnom poraste. Renesančná zdvojená konzola, kľúčová strieľňa a bočné ostenie sú jedny z mála zachovaných architektonických článkov. Hrad by mohol byť malebnou dominantou v širokej, kopcami lemovanej krajine, potreboval by sa však zbaviť časti zelene.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Hradný palác I. Postavený bol v gotike v období 2.polovica 13.storočia až 14.storočie. Bol trojpriestorový, s obdĺžnikovým pôdorysom, trojpodlažný.
Veža bránová. Brána hradného jadra bola postavená v gotike v období 2.polovica 13.storočia až 14.storočie. Bola jednopriestorová, so štvorcovým pôdorysom, trojpodlažná. Nachádza sa vo východnej časti hradného komplexu.
Prvé predhradie:
Brána. Vstupná hradná brána. Bola postavená v gotike v 14.storočí. Mala štvorcový pôdorys, bola dvojpodlažná. Nachádza sa na severovýchodnom nároží prvého predhradia.
Hradbový múr I. Hradbový múr prvého predhradia. Bol postavený v gotike v polovici 14.storočia. Mal nepravidelný pôdorys. Nachádza sa na severnej a južnej strane prvého predhradia.
Hospodárska stavba I. Východná budova bola postavená v renesancii v 16.storočí. Bola trojpriestorová, s lichobežníkovým pôdorysom, bola dvojpodlažná. Nachádza sa na juhovýchodnom nároží prvého predhradia.
Hospodárska stavba II. Juhozápadná budova bola postavená v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Bola dvojpriestorová, s obdĺžnikovým pôdorysom, jednopodlažná. Nachádza sa v juhozápadnej časti prvého predhradia.
Hospodárska stavba III. Severozápadná budova bola postavená v gotike v 14.storočí. Bola jednopodlažná. Nachádza sa v severozápadnej časti prvého predhradia.
Hradné nádvorie I. Hradné nádvorie prvého predhradia. Bolo vybudované v polovici 14.storočia. Malo nepravidelný pôdorys. Nachádza sa východne od hradného jadra.
Druhé predhradie:
Hradbový múr II. Hradbový múr druhého predhradia. Bol postavený v gotike v 15.storočí. Mal nepravidelný pôdorys. Nachádza sa v južnej časti hradného komplexu.
Hradné nádvorie II. Hradné nádvorie druhého predhradia. Bolo vybudované v 15.storočí. Malo štvoruholníkový pôdorys. Nachádza sa v južnej časti hradného komplexu.
Tretie predhradie:
Hradbový múr III. Hradbový múr tretieho predhradia. Postavený bol v 1.polovici 16.storočia. Mal nepravidelný pôdorys. Nachádza sa v južnej časti tretieho predhradia.
Bašta juhovýchodná. Postavená bola v gotike v 15.storočí. Mala kruhový pôdorys, bola jednopodlažná. Nachádza sa vo východnej časti tretieho predhradia.
Bašta severovýchodná I. Postavená bola v renesancii v 1.polovici 16.storočia. Mala kruhový pôdorys, bola trojpodlažná. Nachádza sa v severovýchodnej časti tretieho predhradia.
Hradný palác II. Hradný severozápadný palác. Postavený bol v renesancii v 1.polovici 16.storočia. Bol jednopriestorový, s obdĺžnikovým pôdorysom, štvorpodlažný. Nachádza sa v severnej časti tretieho predhradia.
Hospodárska stavba IV. Juhovýchodná budova bola postavená v renesancii v 1.polovici 16.storočia. Bol dvojpriestorový, s obdĺžnikovým pôdorysom, jednopodlažný. Nachádza sa v juhovýchodnej časti tretieho predhradia.
Hradné nádvorie III. Hradné nádvorie tretieho predhradia. Vybudované bolo v 1.polovici 16.storočia. Malo nepravidelný pôdorys. Nachádza sa východne od prvého predhradia.
Štvrté predhradie:
Hradbový múr IV. Hradbový múr štvrtého predhradia. Postavený bol v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Mal nepravidelný pôdorys. Nachádza sa na severnej strane hradného komplexu.
Bašta severovýchodná II. Bašta nárožná severovýchodná. Postavená bola v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Mala polygonálny pôdorys, bola dvojpodlažná. Nachádza sa v severovýchodnej časti štvrtého predhradia.
Bašta severná. Postavená bola v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Mala polkruhový pôdorys, bola dvojpodlažná. Nachádza sa v severnej časti štvrtého predhradia.
Bašta severozápadná. Postavená bola v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Mala polkruhový pôdorys. Nachádza sa v severozápadnej časti štvrtého predhradia.
Hospodárska stavba V. Severovýchodná budova bola postavená v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Bola štvorpriestorová, mala trojkrídlový pôdorys, bola dvojpodlažná. Nachádza sa v severovýchodnej časti štvrtého predhradia.
Hospodárska stavba VI. Severozápadná budova bola postavená v renesancii v 17.storočí. Bola dvojpriestorová, mala pôdorys v tvare L, bola dvojpriestorová. Nachádza sa v severozápadnej časti štvrtého predhradia.
Hradné nádvorie IV. Hradné nádvorie štvrtého predhradia. Vybudované bolo v 2.polovici 16.storočia. Malo nepravidelný pôdorys. Nachádza sa v severovýchodnej časti hradného komplexu.
Šijová priekopa. Vonkajšia šijová priekopa. Vybudovaná bola koncom 15.storočia. Nachádza sa východne od hradného komplexu.
Strážna veža. Vysunutá strážna veža. Postavená bola v stredoveku. Mala štvorcový pôdorys. Nachádza sa východne od hradného komplexu.