Zrúcaniny gotického hradu postaveného v 13.storočí sa nachádzajú na zalesnenom návrší južne od obce Zborov v nadmorskej výške 474m.
Hrad postavili na mieste staršieho slovanského hradiska pravdepodobne v 13. alebo začiatkom 14.storočia. Postavili ho ako kráľovský pohraničný hrad na ochranu uhorského pohraničia a obchodnej cesty do Poľska. Pôvodný kráľovský gotický hrad tvorilo nádvorie nepravidelného pôdorysu s obranným múrom, vysokou útočištnou hranolovou vežou (donjon) a palácom. V roku 1325 sa spomína kastelán hradu palatín Filip Druget. Prvou overenou písomnou správou o existencii hradu Makovica je listina kráľa Ľudovíta I. z roku 1347, ktorou zakázal kastelánom „de Makouicha“ Štefanovi a Jurajovi Bebekovcom ohrozovať vlastníctvo Thekulovcov na majetku Smilno a lákať poddaných na makovické panstvo a nariadil kastelánom, aby nebránili Bardejovčanom užívať majetok Mokroluhu darovaný Bardejovu jeho otcom Karolom Róbertom. V listine z roku 1355 sa spomína dosídlovanie hradného panstva Makovica (Makavicha), Zborov a pohraničných oblastí kastelánom Mikulášom Forgáčom, ktorí si od Ľudovíta I. zároveň vymohol povolenie na otvorenie baní na striebro. V roku 1364 získal hradné panstvo Makovica (castrum Macauycha) spolu s panstvom Smilno do dedičnej držby šľachtic Peter Cudar z Olnodu. Cudarovci vzápätí kúpami, výmenami aj násilným zaberaním zeme hradné panstvo rozšírili. Vytvorili tak rozsiahle feudálne domínium patriace k hradu v severnom Šariši, jedno z najväčších na Slovensku. V roku 1367 sa hrad spomína ako castrum de Makovicza, v rokoch 1415, 1416 a 1470 ako Makauicha. Po vymretí Cudarovcov v roku 1470 daroval kráľ Matej panstvo pánom z Rozhanoviec (Rozgoňovcom). Noví majitelia v snahe obmedziť odliv poddaných z panstva urobili reformu v zemepanskej časti feudálnej renty. Hradnému panstvu to nepomohlo a hospodárstvo išlo dolu vodou. Páni z Rozhanoviec sídlili na hrade až do roku 1512. Vojenské akcie poľských Jagelovcov, najmä ťaženie v roku 1471 a potýčky medzi kráľovskými bratmi usilujúcimi sa o uhorský trón po smrti kráľa Mateja v rokoch 1490-1492 makovické panstvo úplne spustošili. Sliezsky šľachtic Schellemberg, ktorý v roku 1493 získal Zborov do držby začínal takmer odznova. V roku 1522 získala hrad šarišská rodina pánov z Torysy (Tarčaiovci). Prináležal im do roku 1548. V roku 1522 po bitke pri Moháči, v bojoch o uhorský trón, podporovali Jána Zápoľského a po jeho porážke im bolo panstvo v roku 1548 kráľom Ferdinandom Habsburským odňaté. V roku 1548 sa kráľ hradom odvďačil Gašparovi Serédimu. Serédiovci pokračovali v zveľaďovaní panstva nemenej úspešne ako kedysi Cudarovci. Susedom (bardejovský patriciát) sa to nepáčilo a na zborovských zemepánov padali ponosy a žaloby. Tí sa ale nedali a v čase, keď sa krajina horúčkovite pripravovala na obranu pred osmanskou agresiou, čas ziskov veľkodušne oferovali na modernizáciu vlastného hradu. To bol argument, pred ktorým musel zažmúriť oči aj kráľ. Serédiovci gotický hrád prebudovali na mohutnú renesančnú pevnosť s využitím najnovších poznatkov talianskeho fortifikačného staviteľstva. Okrem úprav na hornom hrade bolo prestavané a rozšírené druhé nádvorie a pribudlo tretie nádvorie s polygonálnou a polkruhovou baštou, obranným múrom s ochodzou a strieľňami a dômyselnou vstupnou bránou zabezpečenou padacím mostom. Dolné (tretie) nádvorie bolo predelené múrmi, čo umožňovalo lepšiu kontrolu prístupu do stredného nádvoria a v jeho západnej časti boli k hradobnému múru pristavané hospodárske objekty. Prestavbou vzniklo pohodlné zemepanské sídlo spĺňajúce najnáročnejšie dobové požiadavky bývania. Po smrti Gašpara Serédiho v roku 1557 zdedil panstvo jeho syn Juraj a po ňom ho získal Andrej Balaša. Po ňom ho vlastnil poľský magnát Ján z Ostrogu, ktorý sa oženil s dcérou Juraja Serédiho. Ján z Ostrogu predal v roku 1601 makovické panstvo spolu s hradom Žigmundovi Rákocimu za 80.000 dukátov a jeho potomkovia v roku 1611 vyplatili ešte ďalších 13.000 dukátov.
V 17.storočí v Uhorsku prebiehala séria protihabsburských povstaní, v ktorých Rákociovci mali viackrát vedúce postavenie. V roku 1666 slávil na hrade sobáš s Helenou Zrínskou jej prvý manžel František I. Rákoci, ktorý po odhalení Vešeléniho sprisahania unikol hrdelnému trestu len za cenu obrovského výkupného. Zomrel v roku 1676 na Zborove. Zástavu odboja prevzal mladý Imrich Tököli. Ako symbol si na krk „zavesil“ o 14 rokov staršiu vdovu po nebohom Františkovi I. Rákocim. Sobášom s Helenou Zrínskou nadobudol rozsiahle rákociovské majetky, ktoré sa stali hospodárskou základňou jeho povstania. Zakrátko opanoval takmer celé Slovensko. Po porážke Turkov pri Viedni sa „kurucký kráľ“ presvedčil o vrtkavosti šťasteny. Jeho vojská odvtedy iba ustupovali. V septembri v roku 1684 cisársky generál Schultz zmiatol Tököliho náhlou zmenou smeru svojho postupu, udrel na jeho tábor pri Prešove a nešťastného 13.októbra dobyl Zborov. Okrem vzácností a veľkého množstva munície labanci na hrade ukoristili 16 bronzových a 6 železných kanónov. V boji ťažko poškodený a cisárskym vojskom zbúraný hrad potom už len živoril. Za povstania Františka II. Rákociho zohral hrad podružnú úlohu a po potlačení odboja v roku 1711 opustený Zborov dočista spustol. Hradná zrúcanina bola počas bojov medzi ruskou armádou a rakúsko-uhorským vojskom v 1.svetovej vojne značne poškodená. Hradný kopec bol už v roku 1926 vyhlásený za chránenú oblasť a jeho ochrana bola rozšírená v roku 1950 vyhlásením za štátnu prírodnú rezerváciu, čo ho zaradzuje medzi najstaršie chránené územia na Slovensku.
Ústrednou časťou hradu je mohutný donjon, ku ktorému patril palác, kaplnka a ďalšie budovy, obklopené nepravidelnou hradbou opevnenia s polkruhovými baštami. Ďalšie veľké nádvorie, ktoré obopína jadro hradu, je prístupné z juhu, kde stála brána s padacím mostom, chránená vežou. Z vnútornej strany opevnenia boli obytné a hospodárske budovy. Zvonku múr zosilňovali bašty.
Z rozsiahleho, pôvodne stredovekého, renesančne prestaveného hradu sa zachovali múry, niektoré len v základoch. Iné sa zachovali do značnej výšky, miestami so zachovanými strieľňami, nárožným kvádrovaním, otvormi okien a dvier. Na niektorých múroch je renesančná omietka s jednoduchou sgrafitovou ornamentikou.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Obytná veža. Obranno-obytná veža bola postavená v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Hradbový múr I. Postavený bol v 50.rokoch 13.storočia.
Stavby. Vnútorná obvodová zástavba bola postavená v 50.rokoch 13.storočia. Upravované boli v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Hradné nádvorie I. Hradné vnútorné nádvorie.Vybudované bolo v 50.rokoch 13.storočia. Upravované bolo v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Prístavba. Západná vonkajšia vežová prístavba. Postavená bola v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Prvé predhradie:
Hradbový múr II. Postavený bol v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaný bol v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Bránová veža I. Bránová veža severná. Postavená bola v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Bašta severovýchodná. Postavená bola v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Bašta východná. Postavená bola v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Bašta južná. Postavená bola v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Bašta juhozápadná I. Postavená bola v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Bašta západná I. Postavená bola v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Hradné nádvorie II. Hradné nádvorie prvého predhradia. Vybudované bolo v 50.rokoch 13.storočia. Upravované bolo v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Hradný palác. Postavený bol v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaný bol v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Hradbový severovýchodný múr. Obranný hradbový priečny múr nádvoria. Postavený bol v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaný bol v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Hradbový južný múr. Obranný hradbový priečny múr nádvoria. Postavený bol v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaný bol v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Druhé predhradie:
Hradbový múr III. Postavený bol v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaný bol v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Brána. Severozápadná bránová budova. Postavená bola v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Bašta severná. Hospodárska budova. Postavená bola v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Hradné nádvorie III. Hradné nádvorie druhého predhradia. Vybudované bolo v 50.rokoch 13.storočia. Upravované bolo v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Tretie predhradie:
Hradbový múr IV. Postavený bol v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaný bol v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Bránová veža II. Bránová veža juhovýchodná. Postavená bola v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Bašta juhozápadná II. Polygonálna bašta bolapostavená v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Hospodárska stavba I. Hospodárska stavba juhozápadná. Postavená bola v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Hospodárska stavba II. Hospodárska stavba západná. Postavená bola v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Bašta západná II. Postavená bola v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Hospodárska stavba III. Hospodárska stavba severozápadná. Postavená bola v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Hospodárska stavba IV. Hospodárska stavba severozápadná. Postavená bola v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Hradné nádvorie IV. Hradné nádvorie tretieho predhradia. Vybudované bolo v 50.rokoch 13.storočia. Upravované bolo v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Predpolie:
Nástupná plošina. Postavená bola v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.
Šijová priekopa. Postavená bola v 50.rokoch 13.storočia. Upravovaná bola v roku 1470, v 16.storočí a v roku 1684.